Corpus Maximus alebo FEMALE FATAL

Kráčam cestou, už dlho sa na nej žiadne auto nemihlo,
A keď podídem ďalej, čo to ako by sa bolo v kroví pohlo.
Prídem bližšie, z cesty odbočím,
keď to zbadám myknem obočím.
Telo len tak v trse trávy si leží,
a ten smrádek! Tak z toho sa mi aj posledný vlas na hlave zježí.

Telo za to pekné, urastený mladý muž.
Prepadli ho? či len omrzel ho život už?
A hľa v bruchu jedna diera široká,
larvy sa v ňom množia z vysoka.
Je tam bašta, je to ale hostina,
Ochutnám ho? Radšej nie však, je to mršina!
Ale niekto pochutnal si, kúsok z nohy mu trčí,
Dunčovi v bruchu určite už prázdnotou doma nebzučí.

Čakám, dívam, kochám sa,
prišli mravce, kúsky tela len tak niekam unáša...
Vyšlo slnko, ohrial sa nám vzduch.
Napadne ho pleseň? Hniloba?
Aha ho, hľa, však tá sídli v ňom dávno už.

A tráva klíči, rastie, usychá..
Príde o chvíľu zima, zima to krutá a suchá.
A na ňom námraza, vlasy chudák dávno už nemá,
a vonku je pri tom taká hnusná to zima.
Nebude mu v letných šatôčkach teraz trochu zima?
Ľahnem si k nemu?
K mohutnému to telu?
Ohrejem ho teplom myšlienok môjho vnemu.
Tak tohto chlapca už neprebudí ani polonahé emu!

Odišla zima, roztopil sa ľad,
A na tohto chlapca je veru veľmi zlý pohľad.
Zafúkal vetrík, šatôčky odvialo,
A bruško mu dávno už črevným plynom vydulo.
A nad bruchom hľa rebro mu tam trčí!
A spod rebra hlodavec - myška,
hlava jej len trčí.
Chutilo myška, chutilo?
Nemalo čo, však všetko dobré už dávno prehnilo!
Myš priniesla plevel a priateľ mi zakvitol,
vypadá on teraz ako by ho napadol bájny obrý mol.

Prehnal to z diétou? telo kosť a koža,
nechtíky mu obžrala dajaká divá koza.
Celého ho vetríkom pokryla už hlina,
aspoň mu už nebude v tejto kose zima...

A ja padám k nemu, je zo mňa mŕtvola,
deti sa mi smejú "ľa prašivá zdochlina!"




hahahahaha
Ale inak som uplne normálny.. ..no teda skoro D

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu