Vrah.

Tichým krokom pomaly odzadu sa plížil,
pred časom by sám neveril, že k takému činu sa zníži.
S napätím v dlani dýku zvieral,
bola ako korisť a on ako hladné zviera.
Cítil jej parfém, voňal jej vlasy,
až keď ju chytil pod krkom, vtedy všimla si.
Chadné ostrie naleštenej dýky,
zovretým hrdlom povedané prosebné výkriky.
No žiadne prosby nepočúval ,
samotný diabol v ňom odpočíval.
Jediným ťahom jej nádeje zničil,
počul svoje svedomie ako beznádejne kričí.
Zotrel jej slzy zo stuhnutej tváre,
niečo pri tom cítil a chcel to cítiť stále.
Krv na rukách, pocity žiadne ,
pocítil ako mu srdce chladne.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu