Život.

Slzy v očiach, britva v dlani,
v srdci už len útržky nesplnených prianí.
Život nevenoval láske ale práci,
teraz v kaluži vlastnej krvi kľačí.
Bezduchý pohľad k nebesiam,
bol opustený no v tej chvíli necítil sa sám.
Dušu mu napĺňala bázeň bez konca,
v mysli sa mu myhali slová noveny ruženca;
„Po smrti budete vyzdvihnutí tam, kde sa serafíni klaňajú Bohu“,
už dlho mal pocit, že na tomto svete splnil svoju úlohu.
Pocítil pálčivu bolesť na zápästi,
a nekonečný pokoj kdesi,
hlboko. Tmavočervená krv mu dlaň zaplavila,
a v temnote pred ním sa cesta rozžiarila.
Anjeli mu podávai ruky a volali ho, aby šiel s nimi,
odovzdávajúc sa do rúk anjelov, kráčajúc malými krokmi,
zrazu pocítil tlak na hrudi, nepatril do tejto utópie bol celkom iný,
trvalo to len pár sekúnd no jemu to pripadalo ako roky.
Otvárajúc pomaly oči, oslepilo ho ostré svetlo,
a vtedy pocítil niečo,
čo nikdy necítil. Neznesiteľnú bolesť,
bolesť, ktora bola iba krutá predzvesť,
predzvesť života.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu