Možno to spôsobili dymové kolieska, ktoré mi poletujú v izbe. Alebo bubliny plné bieleho šera. Pomaly padajú padajú padajú..až zmiznú v obláčiku dymu.
Kto vie. Môžete len hádať. Je to však veľmi ľahká hádanka. Keď má človek na tvári výraz blázna a jeho pohľad smeruje do veľkej diaľky, je za tým len jedno.
Je to ako cítiť čerstvý sneh, ako keď človek behá bosí po tráve, cíti jar na končekoch svojich prstov. Ako keď sa v lete preteká so slobodou, kto bude voľnejší.. Ako keď vám na jeseň zafúka vietor pod roztvorené krídla.
- Ľúbiš ma?
- Samozrejme, že nie.
Slovo ľúbiť je tak nechutne pominuteľné. Pozemské a prchavé. "Ten pocit" sa totiž nedá vyjadriť slovami. A predsa ti to stále vravím "ľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim ťa". Ja to inak ani neviem, moja slovná zásoba nedokáže zaplniť ten priestor, ktorý si si vydobyl v mojom srdci. Som ako neustále hrajúca platňa, no a ty si môj gramofón. Hrám vďaka tebe. Tvojej túžbe počúvať. Najkrajšie melódie, ktoré si budeme pohmkávať aj vtedy, keď už zabudneme všetky texty.
Šťastie sa podobá sa na dymové kolieska. Naplnia priestor, pľúca, každú bunku. Oblaky dymu pohltia realitu a my sme pri sebe pre istotu ešte bližšie, aby sme na seba videli. Každým nádychom ten dym vdychujeme do seba až úplne mizne. Potom ho nosíme v sebe. Naplnení čímsi, čo je príliš odvážne popísať. Niektoré veci je lepšie nevysloviť, aby nezneli neuveriteľne.
Milujem dymové kolieska. Obláčiky nášho vyznania.
Ale čo som to chcela? Aha..šťastie. Existuje, naozaj...
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
moniqas
28. 2.febuára 2009 04:38
úžasne napísané, vyjadrené.... a tvoja slovná zásoba pokryla krásne to čo si chcela vyjadriť , naozaj veľmi pekné... veľmo sa mi to páči
2
dobre napísané, i keď spočiatku som mal pocit ako keby to bol ,,len" opis zelenej trávičky
3
Napíš svoj komentár