Ale čo sa týka mužov a žien...je to úplne inak. Áno, samozrejme, že životné podmienky máme rovnaké, aj v práci by sa malo k nám pristupovať rovnako. Jediná odlišná vec sa týka vzťahov a života ako celku.
--------------------------------------------------------------------------------
Ženy hovoria o vzťahoch, citoch a o osobných či intímnych problémoch s inými ženami, hoci sa poznajú možno pár minút.
Muži hovoria o športe, o ženách (v zmysle sexu) a o svojich problémoch s karburátorom. O osobných problémoch hovoria len z najbližšími jedincami svojho druhu a čo sa týka intímnych....o tých nehovoria s nikým...ABSOLÚTNE s nikým.
Oprava: ja som vypísala len veci, ktoré je potrebné dodať k tomuto článku, aj pri ženách som udala len podstátné body...Ale upozorňujem, že muži majú mozog a používajú ho na lepšie veci...niekedy lepšie ako ženy...ale LEN niekedy...
Ženy dokážu robiť viac vecí naraz. Boli k tomu donútené. Naučili sa to už v praveku, keď muž lovil mamuta a ony sa museli starať o oheň, o vreštiace neposedné decká, ktoré sa mlátili palicami po hlave a hrali sa na lovca a mamuta, o nakŕmenie tých deciek a o celkové pohodlie v jaskyni. To by chlap nezvládol.
Chlapi vedia robiť jednu vec, no poriadne. Zase sú všetko pozostatky z praveku. Najprv stopovať, potom sledovať a potom až loviť. Všetko pekne postupne. Nič nemuseli naraz. Uznať im musíme, že sa starali o jedlo a ochranu jaskyne.
Sme rovnocenné pohlavia a predsa sú muži z Marsu a ženy z Venuše.
Ženy neznášajú mužský neporiadok, hlasné telesné prejavy (grganie), ignoráciu voči ich problémom, necitlivosť a citový chlad.
Muži neznášajú hysterky, ktoré potrebujú všetko riešiť a rozoberať, hoci dobre vedia, že tým nič nezmenia, posadnutosť upratovaním, precitlivenosť a urážlivosť.
Na druhej strane existujú ženy, ktorým sa upratovať nechce (hrdo sa k nim hlásim, ale smrad v izbe nemám!!!).
Taktiež sú muži často precitlivení a urážliví. Ego a ješitnosť ani nespomínam, lebo tieto vlastnosti sa hojne vyskytujú na oboch stranách.
Tak ako to, že aj keď sme tak rozdielni, vydržíme spolu na jednej planéte? Lebo obývaná je zatiaľ len jedna!
Navzájom sa potrebujeme.
Na jednej strane nemôžeme žiť spolu a na druhej zase jeden bez druhého.
Výsledkom tejto v podstate neriešiteľnej rovnice je tretia neznáma. Kompromis.
Žena sa povznesie nad to, že jej drahý zase vypadol von s kamarátmi do krčmy a vráti sa podnapitý domov, že si nevie grgnúť potichu a že neustále necháva za sebou hotovú spúšť, ale zato muž bude poslušne znášať jej trojhodinové telefonáty s kamarátkami, záchvaty upratovania a hysterické výbuchy.
Kompromis, aj keď je muž "ťažko" chorý a leží v posteli s nádchou, stále jojká, ako je mu zle a aký je chudáčik a že to nie je nádcha, ale "Angorská škrtiaca chrípka". Žena sa o neho postará, aj keď ona so zápalom pľúc bežne behá nakúpiť do potravín, stará sa o domácnosť, vybavuje robotu cez telefón a ešte drahému navarí večeru. Ale povznesie sa nad tú nespravodlivosť a postará sa o svojho drahého. Uvarí mu čaj, utešuje ho, behá mu po lieky do lekárne atď.
No a keď sa žena za volantom stratí, muž nebude vyskakovať a kričať na ňu, ale pokojne jej vysvetlí kadiaľ má ísť, bude s ňou mať trpezlivosť, aj keď by to mala byť posledná vec na svete. Taktiež s ňou vydrží 5-hodinový nákupný maratón a zakaždým, keď žena vyjde z kabínky, muž ju poslušne ohodnotí, samozrejme, najlepšími známkami.
No ukážte mi dvojicu, ktorá je schopná tatko fungovať dlhšie, než po dobu tej čerstvej zamilovanosti a ochoty obetovať tomu druhému celý život?
Taká dvojica neexistuje. Takže kompromis je relatívny pojem....nejedná sa o takýto príkladný kompromis...ide o to, že ešte v dobách môjho obľúbeného praveku sa udiala dohoda o kompromise. Kompromis menom láska/zvyk.
Zvyk.
Na začiatku vám návyky toho druhého lezú tak na nervy, že máte pocit, že už s ním dlhšie nebudete a opustíte ho, ale udrží vás stará známa láska. A po čase by možno láska nebola problém, ale už si na tie jeho návyky tak zvyknete, že zistíte, že vám to už tak nevadí, a láska môže naplno kvitnúť ďalej...
V tom je ten kompromis....v sile lásky a zvyku...
By Flammea
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
rmnb
2. 7.júla 2008 08:40
vo vela pripadoch to nie je kompromis , ale davka zdraveho rozumu , a to ze sa muzi rozpravaju len o autach a sexe si kde zobrala ? To je tou tleviziou ...
2
oprava je už vykonaná...hlboko sa ospravedlňuje, ak som kohokolvek urazila...
3
Hovadina cislo 1. chlapi hovoria o svojich intimnych veciach aj s inymi neviem ako si nato dosla, ze nie.
Hovadina cislo 2. chlap sa vrati podnapity domov a baba telefonuje tri hodiny zas neviem ako si nato dosla moz pozeras filmy asi.
Hovadina cislo 2. chlap sa vrati podnapity domov a baba telefonuje tri hodiny zas neviem ako si nato dosla moz pozeras filmy asi.
4
pisala som obrazne aby sa dalo pochopit o co sa jedna...netvrdim ze vsetci su taky...alebo ze vacsina...uvadzam priklady...
Napíš svoj komentár