-------------------------------------------------------------------------
Kráčal po tmavej ulici. Zrazu sa pred neho z oblakov zniesol človek. Nebol to obyčajný človek. Mal krídla. Vlastne mala.
Robo sa zľakol. V prvej chvíli si pomyslel, že je mŕtvy a prišiel si po neho anjel. No vtom to zavrhol. Vo svetle nočného mesta jasne videl čierne kožovité netopierie krídla. Pokiaľ vedel, anjeli ich mali jasnobiele a pokryté perím.
Dievča s čiernymi vlasmi a krídlami stálo pred ním a s naklonenou hlavou na ľavú stranu naňho skúmavo hľadelo. Robo stratil hlas a akoby mu niekto z hardisku vymazal schopnosť myslieť.
Podišla k nemu a so zvedavými očami prehľadávala jeho tvár, akoby hľadala poklad. Robo ustúpil s vyvalenými očami a v sekunde sa mu mozog naplnil miliónmi otázok.
Dievča sa usmialo a zase vzlietlo. V okamihu sa stratila medzi hviezdami.
Robo si pretrel oči a nechápavo tam stál ešte desať minút.
Zazvonil budík.
Robert Roth sa posadil na posteli a pretrel si oči ako vo svojom sne. Umyl sa, obliekol, naraňajkoval a šiel do školy.
Bol posledný školský deň a po ceste si užíval nielen skvelý pocit z ešte len zajtra začínajúcich dvojmesačných prázdnin a zábavy, ale aj z nádherného júnového rána plného slnka a veselých deciek cestujúcich s ním v autobuse.
V škole si prisadol ku kamošom a až do odovzdávania vysvedčení hrali poker o soletky.
Keď učiteľka povedala jeho meno, lenivo vstal, odhrnul si z hnedých očí svetlé vlasy a prevzal si vcelku slušné hodnotenie. S kamošmi večer vypadol von a opil sa, ako sa na posledný školský deň patrí.
Prvý prázdninový mesiac ubehol Robovi pomerne rýchlo na kúpalisku, na Hrádzi a v baroch.
V jednu noc sa vracal neskoro v noci z podniku, keď sa k nemu z oblohy znieslo dievča zo sna spred mesiaca. Robo si pomyslel, že toho asi veľa vypil. Zavrel oči, potriasol hlavou, pričom skoro spadol. No keď otvoril oči, stále tam stála a len sa posmešne usmievala.
"Čo na mňa tak čumíš? Veď sme sa už stretli," ozvala sa. Bolo smiešne počuť tak anjelský hlas hovoriť takým tónom. No Robovi to dodalo odvahu.
"No ja len, že sa mi to snívalo. A nestáva sa každý deň, že predo mnou pristane pekná okrídlená baba."
"Ty si ale magor! Veď aj teraz sa ti len sníva. Zaspal si na barovom pulte," rozosmiala sa kráska zvonivým smiechom.
"To vážne?" vypleštil oči Robo.
Tomu ver. Inak práve máš lucidný sen. Takže čokoľvek si zaželáš, to dostaneš," sotva to dopovedala a už vedľa neho ležala neokrídlená pri telke s miskou s pukancami na kolenách. "To nemyslíš vážne!"
"Prečo?" nechápal Robo.
"Veď si môžeš robiť, čo chceš, a ty pozeráš so mnou telku a ješ pukance?!"
"Vieš si vymyslená. Preto to nechápeš," usmial sa Robo.
"Nerozumiem," zamračila sa.
"Pre mňa je krása v mojom živote. Načo si budem predstavovať život boháča? Alebo krásku v mojej posteli? Veď keď sa zobudím, iba mi bude ľúto, že to nie ej pravda. Preto si vážim svoj obyčajný život, lebo aj keby sa mi to len nesnívalo, o bohatstvo by som mohol prísť a kráska by ma mohla okašľať.
Ako som už povedal. Si vymyslená, nepochopíš to," s úsmevom odvetil a nabral si plnú hrsť pukancov.
A aké plynie ponaučenie?
Vážte si svoj život a buďte radi, že máte šancu žiť. Vážte si veci, možno bežné, ale krásne...lebo bude neskoro si ich vážiť, keď o ne prídete.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár