kým ty do života si mi prišiel,
naša viera ako prostriedok nám slúžila,
a spoločný humor sa tiež zišiel.
Spočiatku obyčajný chlapec,
čo moje priezvisko nepoznal,
no nechcelo to času kopec
a každý na nás spojenie rozpoznal.
Odznak na taške rovnaký,
spoločný úsmev na tvári,
rozhovor trošku strapatý,
pozor kto prvý trapas spraví.
Tak začali naše stretnutia,
ktorých nikdy nebolo dosť,
sprevádzali to aj menšie zahnutia,
ako moja žiarlivosť.
Málo ľudí nám doprialo
spoločné šťastie zažívať,
do všetkých kútov sa to rozlialo
a začali sme ťažšie časy prežívať.
Tie veci sa dali zvládnuť
keď chcela som byť s tebou,
my sme predsa nemohli padnúť,
pri tebe som bola sama sebou.
Všetko sa však časom zmenilo,
keď začal si ma inak vnímať,
možno to naše priateľstvo zlomilo,
no aj ty si mi začal inak chýbať.
Mali sme čo stratiť,
ale nato človek nemyslí,
všetky zákony prestanú platiť,
keď to medzi dvoma iskrí.
Prestalo byť už ja a ty,
jeden sa z nás stal.
Chcelo to iste záplaty,
aby to nik nespoznal.
Na spoločné chvíle som sa tešila,
aj keď ich nebolo dosť,
vtedy som však netušila,
že to bude čoskoro minulosť.
Boli to chvíle krásne
keď vravel si ako ma máš rád,
škoda, že to raz zhasne
a zostane na mieste stáť.
Zrazu to však prišlo
a ty čas si si nevedel nájsť,
pár rád by sa nám zišlo
a mohlo to medzi nami naďalej rásť.
Mňa to však trápilo stále,
že všetko ti je prednejšie,
chcela som tie časy staré,
keď si mal pre mňa dvierka zadnejšie.
Koniec sú len výčitky, slzy a hnev,
horšie to dopadnúť nemohlo,
a v diaľke už nepočuť žiaden spev,
žeby nám vo vzťahu niečo pomohlo.
Ja tiež veľmi som ťa sklamala,
keď s niekým iným už čas trávim,
v tej chvíli som to tak ale nebrala,
myslela som, že ťa už len zdravím.
Náš príbeh dlhý mi pripadá,
bol môjho života súčasť,
no zrazu všetko sa rozpadá
a ja strácam u teba účasť.
Neviem si to však predstaviť
nikdy už tvoje tajomstvá nevedieť,
už je ale neskoro to zastaviť
ty chceš do budúcna hľadieť.
Čo všetko som takto stratila
to znamenalo pre mňa veľa
a najradšej by som čas vrátila
a zastavila tie rútiace sa delá.
Nechcem ale životom ťa trápiť
keď viem že nemáš ma už rád,
veď ja nemôžem viac stratiť
takže nemám sa čoho báť.
Strašný pocit keď záujem nemáš,
no musím si začať zvykať,
zo svojho života mi už nič nedáš
a teda začínam za chyby pykať.
Karta však má vždy 2 strany
a keď končí niečo krásne,
zostanú nám síce rany,
no naše srdce nad spomienkami žasne.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár