Su chvile, ked v zivote ti nieco chyba, a co to moze byt len tusis. Obcas malickost to byva, no ty sa preto itak dusis. Ked vsak to vidis, ako najlepsieho priatela stracas, tak sa aj divis, a zazitky v hlave vracas. Tvoj zivot je zrazu iny, a ty vo svete si tak sam, a vies ze si zato vinny, no neveris zeby to bol len klam. To priatelstvo bola vec jedina, ktorou si si isty bol, no uz cakas kym pride ta hodina a tebe zostane len v srdci bol. Citis ako to cez prsty preteka, a nedokazes to uz v dlaniach udrzat, a cas stale len uteka a ty nemozes to vydrzat. Zivot bez neho si predstavit nevies, nato si nikdy nemyslel, no to co si uz teraz povies, znie akoby si si vymyslel. Bez neho uz nebudes rovnaky, bol jednou castou teba, a nestacia uz ziadne zaplaty, zivot bez neho sa neda. Zvlastnu prazdnotu v sebe citis, ze pride koniec tomu neveris, no zrazu uz len hlavu si chytis, ked si to unho overis. Az casom zistis, ci dovod na plac mas, no slzami to uz istis, tak aspon tie mu das... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj