Moj vtedajsi frajer nanho velmi ziarlil. Nechcel pochopit, ze medzi dievcatom a chlapcom moze byt priatelstvo bez lasky. Bez tej partnerskej lasky. A postupom casu to zacalo odsudzovat aj cele okolie. Museli sme chodit spolu len na miesta, kde sme vedeli ze nstretneme nikoho znameho.
Takto to islo dlhy cas. Obcas to bolo tazke, obcas som aj mala vycitky ale tie chvile s nim ma menili. Mal silnu vieru v Boha, ktoru z casti preniesol aj na mna. Ale naozaj ked som bola s nim, nikdy ma nic netrapilo. Bol to taky oddych od kazdodennej reality.
Az jedneho dna mi povedal ze sa do mna zalubil. Spociatku som tomu ani nechcela verit. Nechcela som pripustit ze vsetci naokolo mali pravdu. Ale zacala som si uvedomovat ze aj on je pre mna nieco viac ako kamarat. Rozisla som sa teda s frajerom, s ktorym som chodila jeden a pol roka a zacala som sa este castjesie stretavat s mojim najlepsim priatelom. Stale vsak na kamaratskej urovni. Bolo vsak len otazkou casu kedy to zacne byt nieco viac.
A ten den prisiel. Ked sme sa prvy krat pobozkali citila som to comu sa hovori prava laska. Vtedy som si naozaj bola ista, ze som spravila spravnu vec. Ze mne je sudene byt s nim. Nechceli sme vsak, aby o nas niekto vedel. Dnes to uz lutujem. Chvilu by nas ohovarali ale po case by to prestalo byt zaujimave.
No ale to ze sme sa nikde nemohli ukazovat malo na neho strasny vplyv. Aspon on vravi ze to bol ten dovod preco sa to zacalo kazit. Odrazu si nevedel najst cas. Predtym sme boli v kontakte kazdy jeden den, ked sme sa nemohli stretnut telefonovali sme jeden druhemu. A zrazu nic. No naozaj to bolo tym ze sme nemohli vyjst na verejnost? Vravi sa, ze muzi chcu zenu dobyjat. Mozno som bola len jeho tuzba pokial ma nemohol mat, a ked uz to zacalo byt jednoduchsie a vedel ze ho lubim prestalo to byt zaujimave. Neviem...A asi sa to uz ani nedozviem.
Skratka po asi 4 mesiacoch sme sa rozisli. Nie v dobrom. A ja som spravila nieco co doteraz lutujem. Isla som za svojim byvalym frajerom a dali sme sa dokopy. Bol vzdy na mna dobry, nikdy mi neublizil a citila som sa s nim lepsie ako sama. Myslela som ze tak to bude pre mna najlepsie.
Avsak na najlepsieho kamarata sa mi nepodarilo zabudnut. Doteraz stale nanho myslim. Nielen ako na kamarata, hoci tak mi chyba asi najviac. Viem ze ho lubim a vzdy budem. Asi to bude teraz pre mna nieco nedosiahnutelne co nikdy nebudem mat.
Snad sa nam podari aspon na iste veci zabudnut a byt znovu kamarati. I ked neviem ci by som dokazala sediet vedla neho, pozerat sa mu do oci, objat ho, bez toho aby vedel ze ho lubim. A okrem toho to vyzera tak, ze on uz nestoji ani o priatelstvo. Nechcem ale uverit zeby dokazal len tak zabudnut na to, co bolo medzi nami. Pripadalo mi to ako nieco naozaj neobycajne. Ako nejake dusevne spojenie.....
Skutočný príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
1
athelasil
1. 6.júna 2009 13:15
fúúha...to muselo byť veľmi pevné priateľstvo.mrzí ma,že to skončilo.musí ti byť smutno a ešte horšie,že nevieš presne,prečo...
2
3
,,Vravi sa, ze muzi chcu zenu dobyjat,,
ked sa takymito vetami riadia zeny, necudujem sa ze svet je taky aky je.....
ked sa takymito vetami riadia zeny, necudujem sa ze svet je taky aky je.....
4
@paatoo
ved preto tam je to VRAVI SA... neriadime sa tym neboj.aj ked mozno na tom nieco je.bolo by pre teba zaujimavejsie dievca ktore sa ti hned hodi okolo krku,alebo to pre ktore musis nieco spravit aby si ju ziskal?
ved preto tam je to VRAVI SA... neriadime sa tym neboj.aj ked mozno na tom nieco je.bolo by pre teba zaujimavejsie dievca ktore sa ti hned hodi okolo krku,alebo to pre ktore musis nieco spravit aby si ju ziskal?
6
...tak ten tvoj príbeh my pripomína niečo, čo sa stalo niekomu inému. Má to viacero odlišnosti, ale v podstata je rovnaká. Často sa stáva, že tomu, čo prežívame porozumieme až neskôr. Je to smutné. Je to ako s tým výrokom o hodine matematiky. Pomýliš sa, chceš to opraviť a ...neskoro, už zvoní...život je občas krutý k našim chybám...
S bolesťou, ktorú nám spôsobili iní sa vyrovnávame ľahšie ako s boleťou, ktorú si spôsobíme sami(vie kto toto zažil).
S bolesťou, ktorú nám spôsobili iní sa vyrovnávame ľahšie ako s boleťou, ktorú si spôsobíme sami(vie kto toto zažil).
8
@2807
pekne povedane.a vies co?dnes som si citala horoskop-nikdy to nerobim ani tomu neverim ale bola tam napisana jedna zaujimava myslienka ktora sa mi do situacie celkom hodi. nieco v tom zmysle ze ked spominame na veci ktore sa stali vzdy si ich prikraslujeme. ja si napriklad hovorim ze vtedy som sa citila skvele a teraz nanic ale muselo tam byt nieco co nebolo v poriadku...
pekne povedane.a vies co?dnes som si citala horoskop-nikdy to nerobim ani tomu neverim ale bola tam napisana jedna zaujimava myslienka ktora sa mi do situacie celkom hodi. nieco v tom zmysle ze ked spominame na veci ktore sa stali vzdy si ich prikraslujeme. ja si napriklad hovorim ze vtedy som sa citila skvele a teraz nanic ale muselo tam byt nieco co nebolo v poriadku...
9
@2807
a s tymi chybami mas pravdu. obcas by som chcela dokazat vratit cas. ale vzdy robis veci ktore v tej chvili povazujes za najlepsie mozne riesenie. je to cele zlozite a obcas tak tazke tie vztahy a vsetko...
a s tymi chybami mas pravdu. obcas by som chcela dokazat vratit cas. ale vzdy robis veci ktore v tej chvili povazujes za najlepsie mozne riesenie. je to cele zlozite a obcas tak tazke tie vztahy a vsetko...
10
...ja viem, ja tomu rozumiem. Ale občas nám chýba odvaha, napraviť, čo sa napraviť dá. Ale všetko s mierou. Darmo plakať nad strateným, ale pokúsiť sa niečo napraviť, to by sme snáď mohli. Ale to je veľmi individálne, je v tom veľa faktorov. Je mi z toho príbehu smutno, smutno z toho, že občas sa míňajú tí správny ľudia.
Napíš svoj komentár