ty, ktorý sa zo sna vynáraš mi ako obrázok,
odhaľ zraku skryté pravdy, ktoré poznáš iba ty,
odhaľ aj mne odpovede, ktoré mi tak chýbali.
Prines nádej do mojich snov, zažeň bolesť ako prach.
Odožeň ju preč odomňa, nech neprekročí môj prah.
Vráť mi vieru v moju pravdu, ktorú poznáš iba ty,
presvedč moje ideály aby sa mi vrátili.
Nájdi moje kvietky detstva, ktoré nikdy nekvitli,
z pukov boli rovno kvety...tys´všetko tak urýchlil!
Načo mi to bolo dobré? Rozpoltená do dvoch častí!
Jednou ešte detstvo zmieta, druhú dopselosť už ťaží.
Ty, ktorý stojíš tam v tieni mojich čiernych myšlienok,
ty, čo svietiš nádejou mi, ako malý plamienok.
Nedávaš mi odpovede, ty vieš, že to tak byť má.
Jediný, kto nájsť ich môže som ja sama, jediná.
(r. 2007)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár