Ďakujem za krásnu básničku,
pristála sťa božtek na líčku,
lenže na mojom srdiečku.
Zažínaš vo mne sviečočku.
Sviečočku novej nádeje,
že dvaja smutní sa nájdeme
a spolu sa dakam vydáme,
naprieč cesty nové, neznáme.
Neznáš ich Ty, ale ja tiež.
Viem však, že vo mne čítať vieš.
Priamo na srdce mi smeruješ,
dúfam, že trafíš, neminieš.
Každý má svoje bolesti-
bolesť je jama, plná lsti.
Keď padneš tam a nevstaneš,
na samé dno sa prepadneš.
Keď namiesto plávania padneš tam
na dno týchto pekelných jám,
cesta von Ti bude dlhšie trvať,
akoby si začal hneď na plytčine plávať.
Na svoju bolesť už nie si sám,
Ty máš mňa a ja Teba mám.
Dvom sa vždy ľahšie kráča tmou.
Chyť ma za ruku. Poď so mnou.
Ja mám tú sviečku, ktorej plameň horí,
vyvediem Ťa z tejto nočnej mory.
Veď známe je, že tmy sa každý bojí,
a kráča rýchlo, nepostojí.
Keď posvietiš si na tú tmavú cestu
a zdržíš sa malú chvíľočku,
keď zabudneš na strach, nepriateľa
a pozrieš sa len tak po očku,
zistíš že vlastne nie je zradná-
-popri nej samé nádhery,
ktoré si všimneš, keď postojíš,
keď osud Ti sviečku pridelí.
Tys mi ju zažal, ja posvietim Ti.
Poďme sa spolu prejsť tou tmou.
Ak niečo povieš, ja uverím Ti,
no nehraj sa s mojou dôverou.
Ak smiem veriť tomu, čo mi povieš,
Ak v tme sa stratím a Ty ma nájdeš,
Ak podoprieš ma, keď budem padať,
Ver, že to isté môžeš u mňa hľadať.
Ak nájdeš to krásne, čo vo mne je,
Ak dáš mi kúsok nádeje,
A k tomu ešte nehy trošku,
Ver, že vráti sa Ti bezo zvyšku.
Ak vášne v Tebe trochu horí,
môžme ňou spolu spáliť hory.
A ak mi srdce venuješ,
To isté naspäť dostaneš.
(2010)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár