Tok myšlienok (pozor, filozofické :o)

Ľudia okolo seba kráčajú, bez záujmu. Keby vedeli, čo trápi toho, čo sedí osamelý s cigaretou na lavičke, čo urobia? Keby poznali jeho problémy, pristavia sa pri ňom? Alebo ho obídu veľkým oblúkom? Predstavte si, že by ste napríklad stretli niekoho, a vedeli by ste, že si ide ublížiť, alebo sa zabiť. Čo by ste spravili???

Človek je zvláštny tvor. Sme síce sociálne cítiaci, potrebujeme spoločnosť ostatných ľudí, ale niekedy, keď nám je najhoršie sa uzatvoríme do seba a izolujeme sa od ľudí. Ale čo chceme naozaj? Chceme byť sami, alebo dúfame, že niekto si nás všimne, niekto si na nás spomenie a vytiahne nás z našej samoty? Chceme to, pretože keď nám je zle, potrebujeme pocítiť lásku - hociakého druhu. Pocit, že sme pre niekoho dôležití, že niekomu na nás záleží.
Či už ku mne príde môj kocúr a s pradením si mi ľahne na prsia, alebo sa stretnem s kamarátkou, alebo by ma môj priateľ držal v náručí - skrátka, spoločnosť nám robí dobre. Taktiež dotyk, príjemné slovo, smiech.

Človek je zvláštny tvor. Veľakrát robíme veci, ktoré naozaj nechceme. Prečo to robíme? Prečo od seba pošleme preč niekoho, kvôli komu nám bije srdce, keď chceme byť s ním? Pretože chceme vidieť, či mu na nás natoľko záleží a či za nami príde, aj keď ho odoženieme. Či na nás vidí, že to nemyslíme vážne, či v našom zúfalom pohľade vidí, že ho potrebujeme a to, čo robíme, robíme pro forma. Je to istá forma bojovania o nás, z jeho strany, pretože keď ho pošleme preč a on vidí, že nie je všetko, ako má byť a odmietne odísť a začne z nás vyťahovať, čo sa nám stalo - tento človek už stojí za to.

Ale ako to pôsobí na toho druhého? Dovtípi sa, že je to iba hra? Čo ak nie? Čo ak mu nedojde, že chceme, aby o nás trošku zabojoval a neposlúchol, neodišiel? Stojí nám zato, hrať pretvárku, keď nám hrozí, že môžeme prijsť o človeka, na ktorom nám záleží? Alebo mu ublížiť?

Veľakrát nás z depresie dostane niekto, kto pre nás veľa znamená. Ale prichádza problém, keď pre nás napríklad znamená viac, ako si on / ona sami uvedomujú. Čo potom ? :o) Trošku ironická situácia, nie? Čo robiť v tejto situácii? Keď nás síce niekto vie rozveseliť, hovorí nám "buď šťastná/šťastný", ale my vieme, že naše šťastie drží v rukách on / ona? To je otázka...

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu