Tak som si povedal, že je najvyšší čas vrátiť sa k aktívnemu písaniu. Koniec-koncov som to Andy sľúbil ešte v lete, kedy mi tak milo ako to len ona vie oznámila, že ju seriem tým aký som neznesiteľný. A vraj si mám nájsť činnosť, ktorá vráti môj duševný svet a spôsoby do znesiteľnej podoby... a tak píšem... hlavne po tomto víkende mám o čom. 

Vianočné trhy ešte len začali a u nás doma to už vyzerá na celkom slušnú zbierku "punčových čižmičiek" "ako pre stonožku" - poznamenala naša takmer 5ročná kráľovná víl Mima. "Mali by sme sa nad sebou zamyslieť," poznamenala Andy a v zápätí dodala, že večer ideme so známymi opäť na trhy trochu "ochutnať" predvianočnú atmosféru. Ja ako tradičné, pri takýchto oznamoch nedbám a bez námietok poslúcham  

Hoci, takto spätne si myslím, že aspoň som mohol nejaké námietky predstierať... večer bol super. Veľmi fajn. Akurát som bol taký rozjarený a natešený z toho, povedzme čerstvého vzduchu vonku, že sa mi od toho tepla v taxíku ruky triasli a z mojej "čižmičky s punčom" sa mi trochu odlialo. Tu sa príbeh prudko mení a začal som trvať na tom, že sa musíme vrátiť, lebo kým prídeme domov, budem smädný. Veľmi smädný a rozhodne to nevydržím. Bol som taký neznesiteľný, že po chvíli to Andy vzdala a zavelila, aby sme sa na tie trhy vrátili. No a keď sme tam prišli a ja som vystúpil, tak tá blonďavá mrcha zabuchla dvere a normálne ma tam nechala. Samého. Bez mobilu. Bez peňazí. S jednou rukavicou na ruke a v druhej som si držal svoju prázdnu čižmičku na punč... vyzeralo to, že to so mnou dobre neskončí, no našťastie som stretol kolegu... 

Hmm, takto spätne by som sa mal asi opraviť - šťastne by to pre mňa skončilo, keby som kolegu nestretol. Hoci, je to také relatívne a ťažko povedať, čo by bol v tomto mojom príbehu šťastný koniec. Ale kolega bol zlatý. Fakt zlatý. Piť mi kúpil, Schaumrolle mi kúpil a ešte ma aj domov odviezol Aj prémie som mu počas cesty sľúbil... 

Takže dosť, že mi bolo zle, ešte ma ten punč aj veľmi veľa stál ale nasral som Andy-Candy, ktorá teda vôbec nebola Candy, ale zasa to sa mi už fakt dávno nepodarilo, takže to je aspoň pridaná hodnota z druhej strany teda bola by, keby v sobotu doobeda neučila Richieho ako má po mne skákať...

Hmm, áno, stále sme tak zvláštne strelená rodina a ja by som mal menej piť a viac písať. Lebo doma sa nemám komu na neprimerane kruté zaobchádzanie mojej ženy so mnou sťažovať... 

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár