\"Denník\"

24)





Júl 2005
„Začnem tým, čo ma štve úplne najviac.
Adam mal po maturitách, bol aj na všetkých prijímačkách, ja som to nejako pretrpela, premlčala a bola som v jednom kuse na neho nahnevaná a stretla som sa s Ivanom, boli sme spolu do rána, prišla som strašne neskoro domov a bolo to super, zas som sa nasmiala a zatiaľ čo ma Adam kvôli učeniu ignoroval, tak som si písavala s Ivanom, alebo som chodila von s Laurou, ktorá bola na mojej strane. Ale stále som jej nepovedala, že sa stretávam raz za čas s Ivanom. Nejako som si to uzavrela do seba a je to moje tajomstvo. Takto sa to nemá ako Adam dozvedieť, ale aj keby.... Nerobím nič zlé.

Keď mal Adam po posledných prijímačkách, tak sme boli spolu na obede a videla som aj na ňom, že je vyčerpaný a mňa hneď prešiel všetok ten hnev, čo som dusila v sebe.
Pohladila som ho po tvári a on ma pobozkal na ruku.
„Ľúbim ťa, už to je za mnou a môžem sa venovať len tebe. Nám dvom...“ V ten večer sme sa milovali, ako keby sme sa nevideli dva roky a ja som mala pocit, že tak dlho sa ma ani nedotkol a o to viac, sme si obaja vychutnali to, že sme zas spolu, bez problémov a školy.
Začalo sa leto a my dvaja sme mali stále nejaké plány, čo budeme robiť. Ale videla som na ňom, že stále čaká, kedy mu prídu výsledky zo škôl.
Prišlo mu, že ho zobrali k nám do mesta na právo.
Ja som sa nenormálne tešila, aj keď on až tak nie, lebo sa chcel dostať aj inam, ale na ďalšie výsledky ešte stále čakal.

Včera som sa opaľovala na záhrade, keď u mňa zazvonila Laura. Moja mama jej otvorila a poslala ju za mnou na záhradu. Bola usmiata a naozaj krásna, tak krásnu som ju ešte nevidela, nebola vôbec nalamovaná, už trochu opálená a líca mala červené a vlasy ešte trochu mokré. Vyzerala ako nejaká víla.
„Ahoj, som rada, že ťa vidím.“ Povedala som jej a ona si ľahla na lehátko vedľa môjho a zatvorila oči a len sa zasmiala.
„Čo sa deje?“ Opýtala som sa s úsmevom. Vedela som, čo sa deje.
„Ja som taká šťastná.“ Odpovedala mi a jej hlas ako keby spieval, bol tak ľahký...
„Tak to vidím, len mi to už konečne povedz, to čo chcem už tak dlho počuť.“
„Bola som teraz pri jazerách s Tomášom.“ Trochu sa odmlčala, ale ja som vedela čo povie a začala som sa smiať aj ja.
„Ja som taká šťastná. Tak ma prekvapil a potešil, keď ma zrazu len tak z ničoho nič pobozkal a potom sa mi omlúval... A ja som ho pobozkala ešte raz a povedala som mu, že už to dlhšie nevydržím, byť pri ňom a neobjať ho...“ Ja som vstala a hneď som ju objala tiež.
Bolo to iné, ako s chalanmi doteraz a ja mám pocit, že konečne to vydrží dlhšie ako mesiac či dva. Hneď som vzala do ruky môj mobil a napísala som sms Tomášovi, ako som šťastná a že mu to prajem.

Sme sa potom s Laurou rozprávali a zrazu mi zazvonil mobil. Bol to Adam. Bol tak nenormálne šťastný, že som ho už dlho nepočula tak veselo a rýchlo rozprávať.
Ja som sa ale neusmievala. Mala som slzy v očiach.
Zložila som a Laura sa ma opýtala čo sa deje.
„Dostal sa na to právo, na ktoré tak veľmi chcel.“
„Ale moja, veď by si mala byť šťastná, že samu to podarilo.“
„Ja viem, ale... Vzali ho aj na školu u nás v meste, ale aj na školu, na ktorú tak veľmi chcel ísť a tam aj pôjde a bude Ďaleko odo mňa. Tak Ďaleko... Ja neviem ako to zvládneme, videla som, čo spravilo to, keď mal pred maturitou a prijímačkami a boli sme od seba, každý v svojich problémoch...“
Laura na mňa pozerala aj a som na ňu len pozrela.
„Bojím sa... Bojím sa čo bude ďalej.“

Ešte v ten deň, keď bola Laura stále u nás a hrala sa s krpcom mi zapípala správa.

„Ahoj, ja ti to musim napisat. Som nenormalne stastny, asi sa pojdem vecer strasne opit. Dostal som sa na tu skolu, pojdem studovat jazyky a nebudem musiet makat u tatka vo firme. Budem asi dvadsta minut od teba hviezdicka. Uz teraz idem vybavovat privat, aby som co najskor vypadol z domu.“
Písal mi Ivan.

Prečo sa to deje naopak?“


Júl 2005
„Dni sú teplé, dlhé a zbožňujem letné večery. Sme už s babami a Adamom pochodili nejaké tie festivaly, ale Adam od augusta ide na brigádu, ale to prežijem. Už sa nejako zmierujem s myšlienkou, že Adam mi odíde preč, ale on mi povedal, že v tom nevidí problém, lebo nám verí.
To je síce pekné, aj sa to pekne počúva, ale nemôže vedieť či tam nestretne nejakú vysoko inteligentnú právničku, ktorou ma nahradí. Mňa, decko, ktoré poriadne ešte nevie čo chce.
Teda... No, ideme aj s Laurou a Tomášom do tretieho ročníka, musíme si vyberať semináre a pomaly myslieť na to, že skončíme raz gympel... Ale čo potom?
Chcela by som ísť študovať výtvarnú... Ale viem, že nemám šancu a ešte som to nepovedala nikomu. Len pred Ivanom som to spomenula. A moja učiteľka, čo k nej chodím poobedia na výtvarnú mi vravela, že to mám určite vyskúšať. Uvidím, ale je to niečo čo by ma naozaj bavila, aj keby som výtvarnú len učila v škole, mala by som s ňou kontakt a nemusela by som sedieť niekde v kancelárií za počítačom.
Možno z toho raz vyrastiem a možno je to naozaj to, čo by som chcela robiť.“

August 2005
„Nechcem aby skončilo leto Bolo to skvelé leto, mala som stále čo robiť, keď Adam nemohol, tak som bola s Laurou, alebo niekedy sme boli na kúpalisku ja, Laura a Tomáš. Pri nich dvoch som sa vôbec necítila ako tretie koleso u voza, ale aj tak som na nich videla, ako sa majú radi. Je to radosť sa na nich dvoch pozerať Niektoré páry sú hneď na prvý pohľad odsúdené na zánik. Jednoducho pôsobia ako brat a sestra, nie ako ľudia, ktorí k sebe cítia lásky a keď idú spolu, tak im svietia oči Keby som mala chodiť s niekým len preto, že musím niekoho mať, radšej s nikým nechodím. Načo mať vzťah a chalana, ktorého na privítanie ani nepobozkám a je mi ukradnuté čo práve robí? Takéto vzťahy mávala Laura. Teraz sa na tom smejem, aj vtedy som sa nasmiala, keď mi rozprávala čo všetko chudáčikom porobila a ona bola zúfalá, ako sa ich zbaviť
Ale teraz sa zmenila a je to na nej vidieť. Myslím, že Laura sa do Tomáša postupne zaľúbi a bude už aj ona vedieť, čo to je, to chvenie v bruchu

Minulý víkend mala byť u nás v meste jedna párty a na nej pár skupín a ja som tam strašne chcela ísť. Ale Adam mi pár dní predtým zavolal, že celý týždeň robí poobedné a aj cez víkend a tak tam nemôže ísť, lebo by bol nevyspatý. Nahnevalo ma to, vedela som, že to nie je Adamova chyba, ale tešila som sa, lebo pomaly končia prázdniny a neviem či ešte toto leto niekam pôjdeme. Laura s Tomášom nevedeli, či pôjdu a aj keby išli, nechcela som byť tá tretia, nevadí mi to, keď som s nimi, ale zas nie stále, aj oni dvaja chcú byť určite osamote.
A tak som urobila prvú blbosť, čo ma napadla.
Áno, zavolala som Ivanovi, či by neprišiel a nešli by sme tam spolu. Hneď súhlasil a povedal, že to bude super, bude môcť prespať u otca.
keď som zložila, mala som divný pocit. Ani nie tak viny, ale skôr som nechápala, načo som mu volala. Adama nepodvádzam, nepozvala som toho chalana na rande. Viem to ja a vie to aj Ivan. Určite celé leto nerobil nič iné, len sa povaľoval pri vode a balil baby, alebo ich aspoň pozoroval.

V ten večer som si obliekla krátku sukňu, v ktorej sa cítim super, lebo noci sú ešte teplé a presne na čas ma Ivan prezvonil. To znamenalo, že ma už čaká na konci ulice, tak ako vždy. Nechodieval pred náš dom, iba keď ma išiel odprevadiť, ale aspoň susedia nepozerali z okien, že kto to k nám zas ide. Láska je možno slepá, ale susedky nikdy
Keď sme prišli na miesto a Ivan zaparkoval auto (ja som mu celý čas naschvál frflala do cesty a trochu som ho provokovala ), bolo tam už veľa ľudí, blikali všade svetlá a hudba hrala hlasno. Najskôr mala byť nejaká diskotéka a potom mali začať hrať kapely.
„Juuuuuj, ja sa teším, zbožňujem tieto koncerty a podobné veci, čo sú v lete vonku. Počúvaš hudbu a nad tebou sú iba hviezdy.“ Povedala som nahlas Ivanovi, lebo tam bol dosť hluk. On sa len smial, chytil ma za ruku a pretlačili sme sa davom dopredu.

Celý večer sme sa super bavili, síce som trochu pila, ale nič to nemení na tom, že Adama nepodvádzam ani nerobím nič zlé. Fakt. S Ivanom je mi naozaj dobre v poslednom čase, ale Adama naozaj ľúbim.
Keď sme sa už chystali domov, ja som mu niečo rozprávala, pomaly sme išli k východu a smiala som sa, keď som si všimla, že pred nami stojí Tomáš a za ruku drží Lauru.


Tá zostala stáť a len pozerala na nás. Ja som sa dosmiala a oboch som ich pozdravila a aj Ivan. Tomáš nevedel o čo ide, v pohode nás pozdravil, ale Laura zazerala na Ivana a povedala len: „Ahoj Dominika, nevedela som, že sa sem chystáš.“ Na Ivana ani nepozrela a bola odmeraná a keď na mňa pozerala, mala privreté oči.
„No, my sa už aj tak chystáme domov, je neskoro. Ešte sa zabavte. Ahoj.“ Povedala som im, Tomáš mi zakýval, ale Laura sa ani neotočila.

Sadli sme si do auta, ja som pozrela na mobil koľko je hodín.
Teda, nahovárala som si, že sa pozerám na hodinky, pozerala som sa, či náhodou nemám zmeškaný hovor, alebo prijatú sms. Ani jedno. Adam mi nevolal, ani nepísal. Čo už.
„Urobil som jej niečo?“ Opýtal sa Ivan, keď naštartoval.
„Komu?“ Nevedela som poriadne o čom hovorí, som bola zamyslená.
„Jaaaj, Lauru myslíš? Neviem čo jej je, asi to bude tým, že nás nečakala spolu. Ja som jej nevravela, že sme v kontakte.“ Povedala som mu.

Potom ma odviezol domov, zaparkoval na konci ulice, ja som mu povedala, že ten kúsok prejdem pešo a keď odchádzal, zakývala som mu. Keď som prišla domov, hneď som si ľahla a zaspala som.

V nedeľu mi zvonil telefón a volala Laura. Vzdychla som si a potom som zdvihla.
„Ahoj, to čo malo včera byť?“ Hneď na mňa vybafla.
„Ahoj, aj ja tebe pekný deň želám. Čo by malo byť? Nič zlé sa nestalo.“ Odpovedala som jej, ale moc pokojný hlas sa mi nepodarilo udržať.
„Nič sa nestalo? Ja som ťa len tak stretla v noci vyškerenú s tým idiotom a nič sa nestalo?“
„Neviem čo je na tom zlé, že som bola s Ivanom.“
„Asi si zabudla na to, ako ti ten chalan ublížil a koľko si kvôli nemu prerevala, že? Ja ti chcem len dobre, Dominika. Byť na tvojom mieste, tak ho pošlem niekam, keby mi volal. On sa má hanbiť za to, ako ti utiekol preč. To on by mal ísť so skolenou hlavou, nie ty. Zabudla si na to, koľko ti trvalo kým si na neho zabudla a kým si našla tak skvelého chalan ako je Adam?“ Ach jaj, prečo musela spomínať aj Adama? A to ešte nevedela, že to ja som zavolala Ivana, nie on mňa.
„Laura, ja som sa už s Ivanom stretla, toto nebolo prvýkrát, čo sme sa videli a nerobím nič zlé. Adama nepodvádzam, s Ivanom to je o inom, ako bolo predtým.“
„Dobre, ja sa kvôli nemu hádať s tebou nechcem, ale keď zas do toho padneš, nebudem ti utierať slzy...“
„Nemusíš sa báť, do ničoho neplánujem padnúť a ocením, keď pred Adamom budeš ticho.“
„Nie som blbá, zbytočne by som mu dala chrobáka do hlavy. Musím končiť. Čau.“
A zložila...
Nechápem, prečo sa ona na mňa hnevá, veď jej sa to vôbec netýka...“

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu