„Chce ťa tak isto, ako chceš ty jeho :)) “

6)

Klára prišla domov, zapla počítač a už jej blikala správa od Veroniky. „Ahoj moja, kde si toľko, ja ťa tu čakám a ty nikde“ Veronika bola ešte pripojená, tak jej odpísala. Nevedela, čo jej má napísať. Nespomenula jej ani Júlií ako sa v meste stretla s Lukášom, tak ani nevedeli, že niekto taký existuje a stretli sa len tak, porozprávali sa. Potom jej napísala „Ahoj, až teraz som prišla bola som chvíľku len tak vonku. Ty ako?“ „S kým si bola???? Pochváľ sa, viem že som to nebola ja ani Júlia, lebo tá bola zastavená u mňa“ „Stretla som jedného chalana a rozprávali sme sa, zajtra vám v škole aj Júlie poviem“ „Ja som bola na zmrzline s Petrom. A prosím ťa, nezačínaj zas! Sme len kamaráti a spolužiaci a obom nám to takto vyhovuje“ Klára sa pri tejto správe usmiala. Videla ako sa na seba pozerajú a ako ani jeden sa nechce prezradiť a priznať si, že toho druhého má radšej ako len kamaráta a spolužiaka. „Veď v pohode Veronika, ja si len myslím svoje. Chce ťa tak isto, ako chceš ty jeho “ Ešte si spolu ďalej písali a doberali sa navzájom a potom Klára išla spať.
Veronika pri zaspávaní dostala sms od Petra a ešte si spolu písali. Bola rada a keď jej napísal poslednú správu v ktorej bolo: „Ja už pôjdem spať. Veronika, veľmi dobre sa mi s tebou písalo. Želám dobrú nocku a sladké sny.pa“ Zaspávala s pocitmi ktoré držala v sebe a len sama pre seba si povedala: „Prečo musím mať tak veľmi rada kamaráta?!“
Júlia zaspávala sama v izbe skrútená do klbka a zas plakala. Zapla si hudbu, aby rodičia nepočuli, že plače. Mysleli si, že už zaspáva. Cítila len jediné- veľkú prázdnotu a bolesť a škvŕkanie v bruchu už ani nevnímala. Za ten čas si zvykla a ani si nevšimla, že väčšina vecí jej je voľných a cíti sa tak strašne slabá a sama. Ako keby bola vo veľkom akváriu a na ľudí a veci okolo sa pozerala cez sklo a nemohla sa ničoho naozaj dotknúť. Ako by tam bola nejaká priepasť a ona tak veľmi túžila po tom, aby v zrkadle videla usmiatu tvár a nie len červené uplakané oči a rozmazanú špirálu. Snažila sa, aby sa to nikto nedozvedel, lebo nechcela byť nikomu na obtiaž a mala pocit, že ju nikto nepochopí. Keď sa jej aj niekedy kamarátky opýtali „Čo ti je?“ nevedela to presne opísať. Preto radšej odpovedala, že nič. Lebo nevedela opísať to čo cíti bez toho, aby plakala. A medzi ľuďmi sa snaží usmievať sa, aby nikto nezistil, že jej niečo je a nešuškalo sa o nej. A tak zaspala zas so slzami a priala si, aby toto všetko už skončilo a aby aj ona bola konečne šťastná.
Klára sa ráno zobudila a bolo krásne ráno, normálne nemala problém vstať z postele a chystať sa do školy. Hneď ako prvé otvorila okno a pozrela sa ako je vonku krásne. Apríl prešiel do jej obľúbeného mesiaca- máj. Bolo už teplo a všetko bolo také pekné. Zapla si svoje obľúbené pesničky a náladu mala perfektnú.
Do triedy prišla s úsmevom a dobrou náladou a sadla si už k Veronike, ktorá si na poslednú chvíľu dopisovala úlohu. Júlia ešte nebola v škole. Veronika si dopísala úlohu a hneď sa usmiala na Kláru. „Tak prezraď kde si to bola včera?“ „Nič to nebolo, len sa mi raz v meste prihovoril jeden chalan a rozprávali sme sa spolu. Povedal mi, že boli vtedy s nami na tej diskotéke, ale neodvážil sa mi prihovoriť skôr. A včera mi prišla od neho sms, či by sme nemohli ísť spolu von. Ja som bola prekvapená odkiaľ má moje číslo a ani doteraz to neviem, vraj to je tajomstvo. A včera sme boli spolu a bolo to fajn, sme sa dlho rozprávali a mne bolo s ním dobre. Stretneme sa aj dnes.“ Pri poslednej vete sa usmiala a usmiala sa aj Veronika, lebo jej bolo jasné, odkiaľ má Lukáš Klárine číslo. Normálne na neho zabudla, v ten večer mal to číslo od nej, ale už na to viac nepomyslela a toto ju prekvapilo. „Teším sa s tebou, konečne máš aj ty nejakého fešáka“ „Nemám žiadneho fešáka, len sme boli spolu vonku a nič viac.“ Vtedy prišla do triedy aj udychčaná Júlia: „Ahojte, ja som zaspala, som myslela, že nestihnem prísť včas.“ Nestihli si nič viac povedať, lebo vtedy prišla do triedy profesorka a Júlia sa venovala len slovenčine. Veronika sa otočila a pristihla Petra ako sa na ňu pozerá, zakývala mu a on sa usmial. Veroniku to potešilo. Klára nevydržala dlho počúvať výklad a tak zas pozerala von z okna a potom si kreslila.
Bola veľká prestávka a Júlia išla z bufetu, dávala si peniaze do peňaženky a nepozerala sa pred seba. Zrazu ucítila náraz a padla na zem. „Hej, prepáč, fakt to nebolo naschvál“ počula známy hlas a pozrela sa hore na toho kto ju zhodil. Bol to on, kvôli komu tak trpela. Podal jej ruku a pomohol jej vstať. „Fakt sorry, dúfam, že sa ti nič nestalo. Ako sa vlastne máš?“ „Ale v pohode, bolo aj lepšie, ale nejako to zvládnem.“ Usmial sa na ňu „Ach ty naša pesimistka, úúúúúúúsmev!“ Žmurkol na ňu a už šiel preč. „Tebe sa to ľahko povie, keď ani poriadne nevieš ako sa mám, ty....!“ Toto si už ale povedala len pre seba a napila sa z minerálky, čo si kúpila v bufete.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu