"Denník"

2)

Pozrel pred seba a prišiel k stolíku nad ktorým bolo zrkadlo a po okrajoch fotky. Ich spoločné. Bol na nej s hnedovlasým vysmiatym dievčaťom. Nechal tie fotky tak, on mal doma také isté. Ale vedel, že už ju nikdy nepobozká ako na tej fotke a ničomu nechápal.

Boli to už tri týždne od toho dňa, ktorý mu zmenil život. Bol doma a učil sa na skúšku. Zazvonil mu telefón a on sa vtedy dozvedel čo sa stalo. Jeho priateľku našli rodičia doma na záhrade keď prišli z práce. Nemali šancu ju zachrániť. Nejaké lieky zapila ešte väčším množstvom alkoholu. Neveril tomu a stále nechápal. Boli spolu už dlho a on si nevšimol, že by bol medzi nimi nejaký problém. Mala v pohode rodičov a nemali problém s peniazmi, ale ona to aj tak nevyužívala a nemíňala peniaze na množstvo oblečenia. Nevedel čo ju dohnalo k takému činu a nechápal prečo mu nič nepovedala. Ľúbil ju a vypočul by ju, vždy sa snažil ju počúvať.

Keď išiel k oknu, všimol si, že pod posteľou sú nejaké krabice. Vytiahol ich a na vrchu bol nápis: staré zošity. Jedna bola ale pokreslená a tak ju otvoril. Na vrchu bol nejaký zošit z matiky a keď ho zdvihol, bol tam hrubý zošit s pekným obalom. Nevedel čo to je, ale chcel to otvoriť. Otvoril ho hneď na prvej strane a tam bol nakreslený obrázok a básnička. Keď uvidel ďalšiu stranu, uvedomil si, čo drží v rukách. „Písala si denník.“ Pošepol a nevedel čo urobiť. Mal by ho vrátiť späť a nechať ho skrytý ako to chcela ona, alebo ho začať čítať a... Sedel na zemi a v rukách držal jej myšlienky. Jediné čo mu po nej zostalo.

Vedel, že keď ho začne čítať, nebude to ľahké. Niekedy je lepšie, keď nevieme o čom ľudia okolo nás premýšľajú, čo majú v hlave. Bál sa toho, čo bude v ňom a či bude mať dosť síl vrátiť sa do minulosti jej očami... Ale nič nechápal a nevedel, či dokáže žiť ďalej len s otázkami a nevedomosťou. Nevedel čo sa v nej dialo a aj keď si myslel, že je šťastná, asi to tak nebolo, keď sa rozhodla skončiť...

Nebol presvedčený čo má urobiť a čo je správne. Bol to hrubý zošit a nevedel odkedy si ten denník písala a či si ho písala aj posledné dni. Tie ho zaujímali najviac. Ale čo ak sa dozvie niečo, čo bude ľutovať? Len tak prelistoval a na niektorých stránkach boli fotky, kresby, kúsky piesní a niektoré strany boli písané škaredým písmom a niektoré slová rozmazané. Od sĺz... Vtedy pomaly, ale o to istejšie stiekla slza z oka aj jemu. Neplakávala často pred ním...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu