"Denník"

3)

Pozrel na prvý dátum. Bol starý štyri roky. Štyri roky jednej osoby držal v rukách. Sedel uprostred jej izby a rozhodol sa vrátiť sa do minulosti inak, ako ju poznal on. V tej dobe spolu ešte nechodili.

Apríl 2003
„ Konečne vypadnem z tejto školy a pôjdem na strednú. Neznášam tie baby čo sa hrajú že ma majú rady a aj tak ma ohovárajú za chrbtom, lebo Ivan si všimol mňa. Už aby som bola preč od nich aj od ich umelých úsmevov. Musím ale končiť, niekto zvoní.

1. Jún 2003
„Ja viem, som hrozná, nezodpovedná a dlho som sem nepísala, ale tak veľa sa toho stalo, dialo a ja som jednoducho nemala čas sem písať. Buď tu niekto okolo mňa bol(neuveriteľné, že??) alebo som jednoducho nestíhala. Čo je najlepšie, je, že ma prijali na gympel kam som sa hlásila a hlavne na iný ako všetky tie sliepky z našej bývalej triedy. Nemala by som tak o nich písať a hovoriť, viem, lebo je mi jasné že to isté vravia ľudia aj o mne. Bývam v rodinnom dome, mám dlhé hnedé vlasy a dosť ľudí sa tvári že som ich kamarátka. A Ivan je môj : ) No nie tak isto, veď viem aký je a je zázrak, že si ma všimol, ale stretávame sa a tak Baby mi ho závidia a viem, že keby mali možnosť jedna z nich mi ho preberie, ale zdá sa, že on si všíma mňa. A tak trávim tie najkrajšie mesiace s ním a užívame si prichádzajúce leto.“

August 2003
„Nemala som síl sem napísať. Nenávidím ich. Už je to pár dní, ale nemohla som sem písať, lebo som jednoducho nevedela čo cítim a ako to dostať von. S Ivanom sme boli spolu celé dni, stále ,cítila som sa s ním super a prežili sme toho veľa. A potom mi hento urobí!! Debil jeden. Išla som si len tak po ulici okolo ich domu a myslela som si, že si robí srandu. Stál pred ich domom, na tom by nič nebolo, keby neoslintával moju spolužiačku!! Áno, vešala sa tam po ňom a on jej rukou vošiel pod tričko. Na ich trávniku, pred domom, kde ich mohli všetci vidieť, teda aj ja. Zostala som tam stáť a nevšimli si ma. Mali strašne veľa práce. A on mi tvrdil, ako ma má moc rád a ľúbi ma. Asi má tak rád vernosť, že musí byť verný viacerým babám!!
Zas plačem. Nechcem toľko plakať. Idem si ľahnúť, potom to sem dopíšem...“

Adam sa zastavil pri týchto riadkoch. Vtedy ju ešte nepoznal, nevedel o nikom kto by bol v jej živote predtým. Bol to zvláštny pocit, čítať o niekom inom...

Ešte stále ten istý deň, 23.15
„Nemôžem zaspať. Mám zhasnuté, ale svieti mi tu malá lampa. Keď som ich tam videla, nevedela som čo urobiť. Nemohla som sa pohnúť, ale ani vydať zo seba hlások. A tak som urobila prvú blbosť, čo ma napadla. Vyzula som si moju topánku s vysokým opätkom a šmarila som mu ju do hlavy. Fakt. Teraz sa nad tým trochu smejem, ale mňa nič iné nenapadlo. Trafila som sa mu presne do hlavy a vtedy sa od nej prekvapený odtrhol. To som si vyzula aj druhú topánku a keď som videla jeho prekvapený výraz a jej vyškerený, mala som chuť aj tú do neho hodiť, ale utiekla som domov a zabuchla sa v izbe.“

Vtedy sa Adam trochu pousmial. Poznal ju, presne vedel čo urobí aj keď to bolo dávno a ona sa od toho dňa určite zmenila. Ale zostala jej tá vlastnosť, ktorú na nej tak miloval. Robila veci srdcom, urobila vždy to, čo ju ako prvé napadlo. Len stále nechápal, prečo ju napadlo odísť...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu