"Denník"

19)


November 2004
„Ja viem, nepíšem sem už tak často ako predtým, ale nejako sa k tomu neviem dokopať, alebo nemám čas. Ja ani sama neviem. Teraz je vonku strašne škaredo, po oknách stekajú v potokoch studené kvapky vody a ja mam blbú náladu. Cítim všade ten chlad čo vyvoláva toto počasie.

Dni plynú jeden za druhým a ja ani neviem ako. Škola, učenie, Adam ten mával autoškolu, tak som s ním už nebola tak často, ale už to má našťastie za sebou a nie je tak nervózny ako tesne predtým. Ale malo to výhodu. Som úplne pripravená robiť si vodičák, lebo keď som ho to skúšala, nalepilo sa toho dosť na mňa.
Ale Adam, ten tento rok maturuje a má aj tak menej času na mňa, sme spolu menej a ja viac času trávim s Laurou, babami, Tomášom a na nete.
Presne tak, Ivan pokoj nedal, aj keď sa už nehádame. Aj on tento rok maturuje, ale je stále strčený na icq. Nie je jeden z ľudí, čo sa učia a berú to všetko vážne. Ale Laura stále nevie, že som s Ivanom v kontakte. Ja neviem prečo jej to nepoviem, asi sa bojím, že by mi dosť vynadala a dohovárala mi... Neviem.

Adam, ten ma pozval na ich stužkovú. Celkom sa aj teším, bude to fajn a poznám pár ľudí z ich triedy, veď chodia na tú istú školu.

Ale nie je všetko tak ideálne ako sa zdá. S Adamom to až moc dlho klapalo bez jediného problému a už sa to zdalo divné aj mne, že veď to nie je možné, ja a všetko tak dokonalé?

Raz cez víkend, bolo to minulý mesiac sme išli zas s babami niekam von. Len tak na diskotéku bez chalanov a pili sme. Ja som v ten deň moc nejedla a po pár citrusoch som sa viac smiala a bola som ukecanejšia. Bolo to ale fajn, sme tancovali v klube, baby sa tiež dobre zabávali. Ale išla som sa von vyvetrať, iba v tričku na ramienka a sukni.
A zrazu som videla Adama, bol s chalanmi z ich triedy, netušila som, že tam bude. Uvidel ma, s úsmevom išiel ku mne, ale keď prišiel, úsmev mu zmizol z tváre.
„Preboha Dominika, veď je zima, čo tu robíš?“ Dal si dole bundu a dal ju na mňa.
„Chcela som sa len vyvetrať, nič viac.“
„Zas si pila. To nemôžete ísť s babami von bez toho aby ste sa opili?“
„Nie som opitá! A ako zas? To sa človek ani zabaviť nemôže?“ Dala som si dole tú jeho bundu a podala som mu ju.
„Nie si opitá? Veď máš problém poriadne vysloviť slová.“
„Nebudem ťa počúvať!“
A išla som dovnútra a jeho som tam nechala stáť s bundou v ruke.
Uznávam. Bola som opitá a trošku sa mi motali nohy a písmenká, ale čo robí z toho vedu?
Prišla som k babám a povedala som im, že bol vonku Adam a sa mu nepáčilo, že sme pili. Laura sa smiala a povedala len „ bla bla bla...“ A ja som dala do seba ďalší fernet.

Druhý deň potom som sa zobudila so strašnou bolesťou hlavy a bola som ešte namaľovaná a vlasy... Ani to nebudem opisovať... Bolo asi pol druhej, keď som sa zobudila, zišla som dolu do kuchyne, mama sedela za stolom, pila kávu a čítala novú Evu. Pozrela na mňa a potom do časopisu a až vtedy povedala.
„Jediné tvoje šťastie, že ťa nevidel otec, ten je dnes na nejakom pracovnom obede. A ani v noci nepočul, keď si prišla a potkla si sa hore na schodoch. Mala by si fialový zadok teraz.“
„Prepáč“ Povedala som len a zobrala som si jablko, viac by som do seba asi nedostala a šla som hore.

Pozrela som sa na mobil a nemala som správu od Adama, ani neprijatý hovor. Tak mi bolo jasné ,že sa hnevá. Ja som mu nenapísala, ani som mu nevolala, som si myslela, že ho to prejde, ale keď ma ani v pondelok nečakal pred školou, ako každé ráno, bolo mi jasné, že je zle. V škole som ho tiež nevidela a začalo ma to štvať. A tak som večer v pondelok zazvonila u nich doma. Otvorila mi jeho mama. Povedala som jej, že idem za Adamom a ona ma poslala hore.
Išla som potichu hore po schodoch, dvere mal pootvorené a tak som zaklopala. Nič.

A tak som ich otvorila, on ležal na posteli, mal sluchátka v ušiach a pozeral do dejepisu. Nevedela som čo povedať, nevšimol si, že som tam.
„Ahoj“ Povedala som nahlas. Asi ma počul, lebo ho trochu myklo, dal si dole sluchátka a postavil sa z postele.
„Ahoj, ja som ťa nepočul vojsť, som sa učil.“
„Tvoja mama mi otvorila, ja som klopala.“ Nevedela som, čo povedať ďalej.
„Adam, stále sa na mňa hneváš?“
„Myslíš, že mám prečo?“ Opýtal sa ma.
„Ja práveže neviem.“
„Ty nevieš? Koľkokrát si za posledné týždne pila?“
„Čože? Ja neviem, nevediem si o tom záznamy.“
„Ale ja viem. Bolo to viackrát, nie len včera. Mne sa to jednoducho nepáči, že idete von a vždy to skončí tak, že sa opiješ a v smske mi prídu samé preklepy, alebo ťa takú niekde stretnem.“
„To, že si dám pár fernetov za večer je dôvod, prečo sa musíme my dvaja hádať? A s babami nechodím von až tak často.“ Nevedela som ,prečo ho to tak naštvalo.
„Že si dáš pár fernetov? Ty si ani tento víkend nemala len jeden alebo dva poháriky. Vieš aký to je pocit, keď vidím osobu ktorú tak veľmi ľúbim, že ledva chodí a len sa chichoce?! Ja ti nechcem nič zakazovať, ale chcem ti len dobre.“
„Hovoríš to tu, ako keby som bola nejaký alkoholik! Čo si o mne myslíš? Ty si v živote nepil?“
„Ty to Dominika nechápeš, lebo to pochopiť nechceš. Si tak veľmi tvrdohlavá.“
„To mám sedieť každý večer keď ty nemáš čas doma?“
„Aby si vedela, ja mám aj iné veci ako chodiť po diskotékach a kluboch. Ja tento rok maturujem a chcem sa dostať na právo. Neviem či má cenu sa o tom baviť...“ Povedal mi napokon.
„Dobre, ako chceš.“ Povedala som a odišla som z izby. Po schodoch som utekala a rýchlo som pozdravila jeho mamu. Bola som strašne naštvaná, neviem čo robil z toho takú vedu a rozplakala som sa až keď som prišla domov.


Zapla som net, som myslela že tam bude Laura, ale nebola pripojená.
Namiesto toho mi zablikala iná správa.

Ivosh: Zdravim mlada dama, tak ako dnes?
Minnie: Na hovno
Ivosh: tak ty si dnes drsna, co sa deje?
Minnie: som nastvana a revem, co moze byt horsie?
Ivosh: co moze byt horsie? No napriklad hlad v Afrike, alebo hurikany, globalne oteplovanie alebo Amici, co sa strielaju medzi sebou ako na beziacom pase... Ja fakt neviem co moze byt horsie ako uplakane dievca
Minie: ha ha ha, co sa na mne smejes? A vies co moze byt este horsie?
Ivosh: co este?
Minnie: maturita. A clovek, co na nu kasle a neuci sa na nu... Ha
Ivosh: aaaale, prosim ta, je koniec oktobra, matura je v marci pisomna, co tu s nou strasis? Este casu dost, najskor sa treba poriadne opit na dozvukoch
Minnie: co by si robil, keby sa tvoja baba opila a ty by si ju videl?
Ivosh: isiel by som prec, aby som ti nemusel drzat vlasy, ked bdues grckat
Minnie: ja som sa pytala na tvoju babu, nie na mna
Ivosh: ja babu nemam a ty uz dufam nereves
Minnie: ale nie, ale budem koncit, idem si napustit vanu a idem sa utopit.
Ivosh: dobre, ale napis na listocek, ze mne odkazujes svoje vreckove. Pa

Aspoň na chvíľku som sa vtedy usmiala a išla som si napusti ť vaňu a chystala som si skôr ľahnúť a počúvať pesničky.

S Adamom sme sa začali baviť spolu až za pár dní, keď si ku mne sadol na obede a omluvil sa mi. Odvtedy sme to ani jeden nespomenuli, ale ja mám doteraz pocit, že keď idem s babami von, v jeho očiach robím niečo zlé. Ale opitá som odvtedy nebola a ani som nepila. Veď aby nerobil z toho vedu. Podľa mňa to nebolo až také hrozné, ale aj on príde častejšie za mnou a keď tak, tak sa ten dejepis učím s ním a skúšam ho to. Aj tak to berie podľa mňa strašne vážne. Veď do prijímačiek má ešte kopu času a on sa teraz už učí.

Ale neviem si predstaviť, že keď pôjde náhodou na tú vysokú a na internát, že budem bez neho. Moc som si na neho zvykla a na to, že keď mi je blbo alebo smutno, dobehnem za ním, alebo mu zavolám... Bude to na Silvestra rok, čo sme sa spoznali “

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu