"Denník"

20)



Január 2005:
Začína sa nový rok, nové obdobie a bol to presne rok, čo som stretla toho ksichta vysmiateho, teda Adama

To len tak zhrnutie na začiatok. December ušiel veľmi rýchlo, tešila som sa ako malá na Vianoce a keď trochu nasnežilo, s Laurou a Adamom sme si postavili u nás na záhrade veľkého snehuliaka a mama nás pri ňom odfotila, sa smiala, že sme sa vrátili do minulosti, keď som bola ešte malá a sneh som milovala. Ale mňa potešilo vidieť aj mamu tak usmiatu a otec chodí tiež skôr z práce.
Naozaj majú Vianoce a sviatky tú čarovnú moc?

S Adamom som bola na jeho stužkovej. Celkom som sa tešila, iba jemu sa nechcelo ísť, že nemá rád takéto oficiálne veci. Ja som bola rada, že si môžem obliecť nejaké pekné šaty a keď s jeho rodičmi prišli pre mňa, aj Adam vyzeral super. V obleku mu to naozaj pristalo. S jeho rodičmi som bola už predtým a v pohode s nimi vychádzam, pri stole sme sedeli s jeho spolužiakmi, ale ich tiež poznám, tak som sa mala rozprávať, aj keď Adam náhodou niekam odbehol. Bol to fajn večer, ja som Adama stále fotila a robila som si z neho srandu, že veď musí mať spomienky n tak významný deň To isté si mysleli aj jeho rodičia, lebo urobili ešte viac fotiek ako ja

A najkrajšie bolo, keď večer na Vianoce prišiel k nám Adam a spolu sme boli v obývačke pri vysvietenom stromčeku a ja som cítila, že všetko bude dobre.
Naši sa išli večer prejsť a ja som bola šťastná. Od našich som zas dostala veľa darčekov, ako to býva každý rok. Ale aj tak ma najviac potešil darček čo som dostala od Adama. Keď som ho dostala, začala som sa strašne smiať, ja že si robí srandu, ale čo ma prekvapilo bolo, že o tom vedeli aj moji rodičia, mi potom Adam vysvetlil, že sa musel dohodnúť najskôr s nimi.
Keď vystúpil pred našim domom z auta, tak som videla, že nesie nejaký prútený kôš.
Nevedela som, čo je v tom a bola som strašne zvedavá, že prečo mi dáva niečo také. Potom som zistila čo som od neho dostala.

Bolo to malé guľaté šteniatko. Vážne. Keď som ten kôš otvorila, ležalo tam malé šteniatko, bolo úplne drobné, s mašľou okolo krku a keď som ho chytila na ruky, pooblizovalo mi celú tvár. Položila som ho na zem, on sa pomalými krokmi tackal po obývačke a ja som sa hodila Adamovi okolo krku. Naši tam stáli tiež, otec držal mamu okolo pliec a ja som sa cítila ako v nejakom trápnom nemeckom romantickom seriáli Ale bolo to tak pekné.
„Ďakujem, naozaj veľmi pekne ďakujem.“
„Som rád, že ťa darček potešil, som sa najskôr musel rodičov opýtať, či ti psa dovolia, ale zhodnotili sme, že už si ako tak zodpovedná.“ Usmial sa Adam.
„Nespustím ho z očí!“ Sľúbila som im a pozrela som sa, čo tá malá guľka robí. Bol pod stromčekom a zaujali ho reťaze na stromčeku, hneď som išla pre neho a celý večer som nespustila oči z neho.

A po sviatkoch bolo mojou najobľúbenejšou činnosťou chodenie po obchodoch a kupovanie vecí pre toho malého a kníh. Adam sa na mne smial, ako mi žiaria oči a spolu sme mu vyberali meno. Volá sa Ron podľa mojej obľúbenej postavy. Adam to pochopil, aj keď by mu dal iné meno a najskôr toho krpca ľutoval. A kúpili sme mu krásnu drevenú búdu do záhrady a potom som ju pokreslila a dala mu tam menovku. Aspoň som mala čo cez prázdniny robiť. Zatiaľ spáva krpec (tak mu väčšinou hovorím) u mňa v izbe a zvyká si na náš dom a aj na mňa a stále chodí za mnou.

Na Silvestra sme sa chystali väčšia skupinka ľudí von. Mali ísť baby, aj Tomáš, ja s Adamom a aj jeho kamaráti. Laura prišla k nám skôr, ako to bývalo na Silvestra vždy zvykom. Naši už neboli doma, lebo išli na nejaký ples a mama vyzerala naozaj krásne a nepovedala by som na ňu, že má už doma jedno staršie dieťa. Mala ma keď bola ešte mladá a teraz je z nej kočka

Potom pre nás prišiel Adam a stretli sme sa s ostatnými v klube. Bolo úplne natrieskané, ale hrali super strašne rýchlo to ubehlo, hrali nám naše obľúbené pesničky, Adamovi výnimočne nevadilo, že sa pilo, lebo pil aj on a ja som sa dosť nasmiala. Tomáš, ten sa tiež nenudil, aj keď nepoznal všetkých, Laura sa s ním v pohode bavila a keď sa spolu vlnili na parkete, seklo im to.
Tesne pred polnocou sme išli von, aby sme dobre videli na ohňostroj. Bol krásny a dostala som od Adama prvú pusu v tomto roku. Keď som pozrela na Lauru, výnimočne sa s nikým neobjímala, ale na niečom sa s Tomášom smiala. Takže, asi nič z toho, keď zostali len pri rozprávaní.
„A čo novoročné predsavzatia?“ Opýtal sa ma Adam keď nám nad hlavami svietil farebný ohňostroj.
„Ja neviem, ja si nedávam žiadne.“
„Tak urobíš výnimku a dáme si nejaké spoločné predsavzatie na tento rok.“
„Fíha, a aké?“ Zasmiala som sa.
„Aby sme tu zas o rok takto spolu pozerali na ohňostroj a aby som ti mohol zas povedať, ako veľmi ťa ľúbim.“
Ja som mu na to neodpovedala, len som ho objala a pobozkala. Bolo to to najkrajšie čo mi za ten rok, čo sa poznáme povedal. Keď som počula, že nám verí a plánuje že to vydrží ďalší rok...

Po novom roku hneď prvý týždeň išiel Adam s ich triedou na dozvuky. Mali ich neskôr, aby mohli ísť všetci a tak išli na celý víkend niekam na chatu sa opíjať. Síce mi Adam vravel, že by radšej zostal pri mne a že sa bude správať slušne, vynadala som mu. Nech ide a nech sa poriadne zabaví, veď už to bude v škole horšie, keď má pred maturou.

A tak keď mi v piatok zvonil mobil, myslela som, že volá on, aby mi povedal, ako sa tam má.
Ale volala Laura.
„Ahoj moja, dnes je Adam preč, tak sa môžeš výnimočne venovať aj nám, čo ty na to?“
„Ja neviem, možno zostanem len doma pred telkou.“ Nechcelo sa mi moc ísť do tej zimy vonku.
„Ty si v poriadku? Doma pred telkou budeš, keď budeš mať šesťdesiat rokov, nie teraz. Obleč si niečo pekné, pôjdeme niekam tancovať. Prídeme pre teba.“ A zložila.

Tak som sa vychystala a išli na našu ďalšiu „babskú jazdu“ Adam mi tesne predtým volal, kým som šla von, ale nepovedala som mu, že ideme niekam, lebo zas by mi volal v noci. Neplánovala som moc piť, ale istota je istota.
A jasné, že sme pili, každá platila jedno kolo a preto keď sme tancovali a ja som sa pozrela smerom k vchodu, som si myslela, že sa mi to len zdá.
Ale potom som zistila, že sa mi to nezdá. Stál tam Ivan. Sám a pozeral na mňa....
Musím končiť, mama na mňa volá, ideme preč.“

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu