„Dôležité je plávať vždy s niekým a tiež zabudnúť sa báť....

Kráčali spolu po okraji cesty a rozprávali sa. Bol začiatok leta, obe boli vyškerené a zas si z niečoho robili srandu. Začali sa spolu časom čoraz viac baviť a aj začiatok leta trávili spolu a aj ich zážitky boli spoločné.
„Moja, ja už to vidím, vám už chystám prípitok na svadbu.“ Smiala sa na nej kamarátka.
„Samozrejme, môžeš, keď budeme mať svadbu, budeš mať príhovor.“ Odpovedala jej so všetkou srandou, iróniou a sama sa na tom strašne smiala.

Na leto mala jasné plány: brigáda, kamarátky, užívanie a zábava. Len nie žiadne rozčuľovanie sa nad chalanmi a už vôbec nie nad chalanmi čo v jej živote boli predtým. Plánovala si to prichádzajúce leto užiť a začala hneď prvý víkend na festivale.

Ale nejako prehliadla jednu skutočnosť. Nikdy sa jej nevydarili veci, čo si naplánovala. Keď si povedala aj minule, že nechce chalana, skončilo to tým, že sa za pár týždňov po meste vodila za ručičku s chalanom.

Postupne, počas leta sa jej plány zmenili úplne a ona už aj zabudla na to, čo si priala hneď po skončení školy. Že keď už bude mať po mature a prijímačkách, nič iného ju trápiť nebude a nič viac potrebovať nebude. Ale človek vždy nájde niečo čo by ešte chcel, vždy sa nájdu ďalšie a ďalšie veci, ktoré nám zrazu chýbajú ku šťastiu. Brigádu zrazu nemala a nad chalanmi zo svojej minulosti sa rozčuľovala ešte viac ako vôbec čakala. Jediné, čo jej vyšlo, bolo, že veľa času bola s kamarátkami, zabávali sa a boli na nejakom tom festivale.


Ale postupne čoraz viac a viac sa do jej dní dostával on. Najskôr bol len ten z festu, ale časom a spoločne prežitými chvíľami sa dostal ďalej. Zrazu chalan, od ktorého si chcela držať odstup, aby znovu neplakala a nemala prázdny pohľad, sa jej dostal do hlavy. A keby len do hlavy.

Nepoznali sa dlho, možno by to niekto nazval letná láska, ale pre ňu znamenala letná láska niečo iné, menej dôležité, čo skončí odchodom z dovolenky, alebo z tábora. Ale ona spoznala niekoho, kto bol tak iný ako chalani čo jej ubližovali doteraz.
Sedeli spolu v aute, bolo niečo po polnoci, ju premáhal spánok a on popri šoférovaní pozeral na jej tvár a presviedčal ju, aby si pospala a držal ju pritom za ruku. V tom momente, v tej chvíli keď kvôli nej išiel 4 hodiny v aute sa cítila pri ňom bezpečne, tak krásne a v hlava uznala porážku nad srdcom...

A ona priznala, že jej kamarátka mala vtedy, keď išli na začiatku leta popri tej ceste pravdu. Mala ho rada, mala ho radšej než len rada, aj keď ako jej on raz povedal:

„Pre mňa je ľúbim ťa len slovo, ktoré sa dá vysloviť, aj keď človek už nič také necíti. Ja to budem radšej dokazovať skutkami.“

Na tak veľa vecí mali spoločné názory. Aj ona zažila to, že „ľúbim ťa“ bolo vyslovené aj keď to tak už nebolo a ju to zranilo... A obaja mali spoločné aj niečo iné. Strach o to, čo bude s tým čo je medzi nimi...

„Tak sa skúsme spolu nebáť, vo dvojici to ide lepšie.“ Povedala mu, keď zas raz išli nočnou cestou.
„Súhlasím.“ Odpovedal jej, ona sa pozrela hore na oblohu a boli vidieť hviezdy. Keby v tom momente jedna spadla, želali by si obaja presne to isté.

Tak isto, ako keď im hrala v aute pesnička.

„Dôležité je plávať vždy s niekým a tiež zabudnúť sa báť...." Myslím, že môže byť....

Aj ona mala pocit, že môže byť....

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu