Jeden čas som to nemohla zniesť, nie ani tak ja ako moje srdce, či myšlienky a články, piesne, básne s témou ľudského citu vo mne vyvolávali melanchóliu, tmavé stavy...
Boli časy, keď som len krútila hlavou. „Aaaale, ľudia, z toho sa raz dostane každý“ a nevedela som, či vôbec môže niečo vydržať dlho, či sa oplatí ísť do niečoho, keď aj tak je tu všade veľa slov, riadkov, ktoré vyjadrujú práve smútok ktorý spôsobuje tak ospevovaná láska.
A teraz? Teraz si také články rada prečítam, piesne vypočujem a započúvam sa do textov. Usmievam sa a viem, že aj keď sa snažíme ako chceme, aj keď robíme čo chceme, láska je tu okolo nás.
Nechcem ju ospevovať, to robí veľa ľudí.
Nechcem sa nad ňou zamýšľať, to sa nedá a nemá to zmysel ani východisko.
O láske sa nerozpráva, tá sa musí cítiť. To je tak ako keby ste spievali o kreslení... Podľa mňa.
Len som chcela mať zas na chvíľku úsmev na perách, zistiť že aj ja som len človek, ktorý žije a má rád.
Kamarátka sa nás minule opýtala, či ľúbime. Ale tak naozaj.
Moja ďalšia kamarátka odpovedala s určitosťou áno.
Ja som sa zamyslela. Mám ešte pomerne málo rokov, nemôžem povedať, že som skúsený človek, čo by mohol mudrovať nad životom.
Ale už mám na určité veci jasný názor, viem porovnať minulosť s prítomnosťou.
„Keď sa len tak na neho pozerám, on niečo rozpráva a ja už poznám niektoré tie jeho gestá, vidím ako mi niečo vysvetľuje, alebo sa smeje na niečom, vtedy si poviem „Nechcem sa prestať na túto osobu pozerať.“ Neviem či to znamená, že naozaj ľúbim, len viem, že by mi stačilo len tak sedieť pri ňom, nemuseli by sme vravieť, len to by mi stačilo, aby moje srdce kvitlo...“
Neviem či je to „tá láska“. Len viem, že budem na ňu v budúcnosti určite spomínať, keby sa stalo niečo zlé a skončila by.
Raz budem mať vek na to, aby som mohla povedať, kedy som ľúbila naozaj.
Teraz viem len toľko, že si chcem vychutnať prítomnosť a posnažiť sa, aby potrvala dlho. Najdlhšie ako sa bude dať
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
suzanka
26. 9.sept. 2007 17:17
ja som stale zila v minulosti...myslienky o tom co sa talo a preco sa to stalo mi niekedy az prerastali cez hlavy a pritomnost mi unikala...teraz sa zase zaoberam buducnostou...kedy pride na rad pritomnost???
Napíš svoj komentár