Ľahol si vo svojej izbe na posteľ a pozeral na strop. „ Ty si tomu dal... Ako jej môžeš niečo také robiť?!! Vlastne stačí, že nad tým premýšľam, nezaslúži si to. Sme spolu tak dlho... Ale... keď Klára prišla do mojej hlavy nečakane, bez ohlásenia a keď som ju prvýkrát uvidel... Ani som nepomyslel, že tu na mňa niekto čaká.“ Musí prestať skôr, než urobí nejakú blbosť, Kláru mal stále v hlave, to ako sa smeje, jej oči... Ale má priateľku, s ktorou chodí už dlho. Jeho myšlienky prerušilo zvonenie mobilu. Rýchlo pozrel kto ho prezvonil. Bola to ona. „Aha, veď jasné... Klára ani nevie, že mám jej telefónne číslo...“ Namiesto toho aby ho potešilo, že jeho priateľka na neho myslí si spomenul na ten večer, keď uvidel Kláru prvýkrát.
S chalanmi z intráku sa dohodli, že zostanú cez víkend v meste a pôjdu niekam von. Sedeli spolu pri stole a on si na parkete všimol dievča. Bolo krásne a nemohol spustiť z nej oči. Bola to Klára a smiala sa s kamarátkami, ktoré tam boli s ňou. Šťastie mu v ten večer prialo a jeden z jeho kamarátov sa zoznámil s dievčaťom, čo tam bola s ňou. A tak zvyšok večera sedeli s nimi pri stole a jeho kamarát zistil od Veroniky Klárine číslo. Celý večer nemohol prestať na ňu pozerať aj keď sa snažil aby si to ona nevšimla. Veronika časom aj na to zabudla tak isto ako aj na chalana, s ktorým si užila večer. Ale Lukáš mal stále v mobile Klárine číslo a nevedel sa odhodlať napísať jej. Mal veľké výčitky svedomia, ale bolo to silnejšie ako on.
Zapípal jej mobil a ona si išla prečítať sms, ktorá jej prišla. Bola nedeľa a jej sa vôbec nechcelo ísť ďalší deň do školy. Nebola ako Veronika, ktorá do školy chodila rada a vždy usmiata. Ale chápala ju a želala jej veľa šťastia. Otvorila správu od neznámeho čísla“ Ahoj Klára, viem, že ťa možno táto správa prekvapí, ale chcel som sa ťa opýtať, či by si dnes navečer nemala chvíľku čas, na krátku prechádzku. Lukáš“ Správu prečítala asi 3krát, kým niečo odpísala. Súhlasila, ani sama nevedela prečo. Nevedela, odkiaľ môže mať jej telefónne číslo, ale dobre sa jej s ním rozprávalo a aspoň má program na večer. Odpísala mu a dohodli sa, že sa stretnú. Príprave nevenovala veľa času, a bola hotová za chvíľku. Keď prišla do parku, uvidela ho sedieť na lavičke. Keď si ju Lukáš všimol, hneď sa postavil a šiel jej naproti a usmieval sa. Ona vtedy ešte nevnímala ako sa mu usmievajú aj oči. „Ahoj Klára, naposledy som ti sľúbil, že sa ešte uvidíme, tak som ťa chcel ešte vidieť.“ Usmial sa na ňu Lukáš. Vlastne boli spolu len druhýkrát a vôbec sa nepoznali. „Ahoj, tvoja sms ma veľmi prekvapila, lebo som nečakala, že máš moje telefónne číslo“ „Prepáč, ale nemohol som odolať pozvať ťa von. A odkiaľ mám tvoje telefónne číslo je tajomstvo. Priniesol mi ho jeden čarovný škriatok, lebo vedel, že ma to poteší.“ Odpovedal jej a ďalej sa prechádzali po rozkvitnutom parku a rozprávali. On ani na chvíľku nepomyslel na to, že ho doma niekto čaká a ona sa s ním cítila perfektne. Boli spolu veľmi dlho a rozprávali sa o všetkom. „Ja už budem musieť ísť domov, zajtra vstávam bohužiaľ do školy.“ Povedala mu po niekoľkých hodinách Klára. „Jasné, aj ja mám zajtra školu. Bývaš ďaleko?“ „Nie, je to blízko, pôjdem busom a hneď som doma“ „Dobre, ja som ťa veľmi rád videl, nebudeš mať niekedy cez týždeň ešte čas? Aspoň nebudeš doma, keď je takto krásne. Napríklad zajtra?“ usmial sa na ňu a ona nemohla odolať a súhlasila. Dohodli sa, že sa ďalší deň zas stretnú v parku a Klára sa pobrala domov a Lukáš na internát. Keď si pozrel na mobil, na ktorom mal vypnutý zvuk, našiel si neprijatý hovor a sms od priateľky. „Ahoj Lukáš, už teraz mi chýbaš a prajem krásny týždeň a dúfam, že sa ti bude dariť v škole. posielam pusu “ Prečítal si to a mal zmiešané pocity. Boli spolu veľmi dlho a on ju mal veľmi rád, ale v poslednej dobe, ešte predtým, ako stretol Kláru mal pocit, že to nie je vzťah, ktorý by prežil aj do budúcnosti. Bolo to už stále o tom istom, ale mal tak veľmi veľa spomienok na tie krásne chvíle. Bolo to prvé dievča, s ktorým vydržal dlhšie ako pár mesiacov. Zaspával so zmiešanými myšlienkami a len čo sa do nich dostala Klára, snažil sa ich zahnať. „Nesmiem to robiť. Ublížim tak dvom ľuďom naraz a to nedokážem. S Klárou sa zajtra stretnem a viac už nie! Nesmiem!“ S touto myšlienkou zaspal.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
suzanka
8. 8.augusta 2007 21:19
to je dilema...
Napíš svoj komentár