Flleur
4. 2.febuára 2011 20:31
Neznášate oduté predavačky za pokladňou v supermarketoch? A videli ste sa niekedy ako sa tvárite keď stojíte v tom rade?
Ale potom som sa medzi tieto osoby dostala aj ja. Asi som sa mala pozrieť na veci z druhej strany. A prišla som na viac vecí.
Prvé zistenie, ktoré prišlo hneď. Zistila som, že mám pamäť na tváre. Až ma zarazilo, že keď niekoho stretnem v meste, presne viem, čo si kupoval a s kým tam bol
A postupne prišli ďalšie.
Keď čakajú ľudia v rade, tak o sebe často prezradia viac ako by chceli.
Rozhádané manželské páry, ktoré už nedokážu bez štekania zvládnuť ani nákup potravín, chlapi, ktorých vídavam s obmenou aj troch báb, ktoré o sebe určite netušia, zamyslené slečny niekedy aj so slzami v očiach a starší páni, čo si musia dokázať, že ešte zvládnu nejaký ten flirtík s mladou babou za pokladňou. Využívajú výhodu, že nemôžem odtiaľ utiecť, ani ich ironicky odbyť.
A večne ofučaní ľudia, čo sa tvária ako keby boli v tom obchode za trest a ako keby som tam sedela preto, aby si mohli na niekoho zazrieť, alebo rypnúť. Ale naučila som sa jedno. Na takéto dačo najlepšie funguje úsmev. A čo beriem ako hlavný prínos, naučila som sa ovládať sa, nebrať si debilné reči k srdcu a zahryznúť si do jazyka.
A aj to, že keď nabudúce budem niekoho súdiť, pozriem sa na seba
Jedinou nevýhodou je, že keď ma už v tomto hypermarkete všetky predavačky poznajú, tak určité veci posielam kupovať môjho chalana, alebo kamarátky
a ďalšia vec, pečivo si radšej kupujem balené
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
3
slovenská mentalita. som teraz dva týždne vo Francúzsku. a som prekvapená ako sa ku mne chovajú šoféri, šoférky autobusov, predavači a predavačky, bankoví úradníci a úradníčky. usmejú sa, poprajú dobrý deň, dobrú chuť, sú radi, že mi môžu poskytnúť službu. je smutné, že mi to príde absurdné ako to čítam.
ale toto je presne tým ako sa k nim chovajú ich zákazníci. a zas naopak. len treba niekde začať.
dávam tomu za vinu dnešnému stresujúcemu tempu života a nechuti k svojej práci. robím aby som robil. to je filozofia slováka. postavená na vštepovanej mentalite podporovanej akýsimi pozostatkami z dôb komunizmu, keď si pracovala lebo si musela. a nie podľa toho čo ťa baví a čo ti ide.
ale... je pravda, že keď sa tu na mňa usmeje predavačka v supermarkete, vždy sa na ňu usmejem aj ja. a keď na Slovensku pozdravím a usmejem sa, asi len štvrtina urobí to isté. či je tesne pred záverečnou alebo im práve začala šichta.
ale toto je presne tým ako sa k nim chovajú ich zákazníci. a zas naopak. len treba niekde začať.
dávam tomu za vinu dnešnému stresujúcemu tempu života a nechuti k svojej práci. robím aby som robil. to je filozofia slováka. postavená na vštepovanej mentalite podporovanej akýsimi pozostatkami z dôb komunizmu, keď si pracovala lebo si musela. a nie podľa toho čo ťa baví a čo ti ide.
ale... je pravda, že keď sa tu na mňa usmeje predavačka v supermarkete, vždy sa na ňu usmejem aj ja. a keď na Slovensku pozdravím a usmejem sa, asi len štvrtina urobí to isté. či je tesne pred záverečnou alebo im práve začala šichta.
4
ha, ja to poznám obdobne, len z čašníckeho pohľadu. a to tí ľudia vtedy ukazujú také veci... no celé zle
6
ja sa preventívne usmejem ako prvá........
akože si vážim takú ťažkú prácu
akože si vážim takú ťažkú prácu
7
presne toto som pochopil aj ja. Iné je to keď sedíš za pokladňou. Potom už chápeš prečo sa tie predavačky niekedy neusmievajú.
úsmev nič nepokazí a je zadarmo, vždy ho používam a nikdy nebol na škodu plus nejaká tá zdvorilosť , je to nejalepší sposob ako roznášať okolo seba pozitivum
úsmev nič nepokazí a je zadarmo, vždy ho používam a nikdy nebol na škodu plus nejaká tá zdvorilosť , je to nejalepší sposob ako roznášať okolo seba pozitivum
8
môžeš si to podať akokoľvek, stále je to len odpadková robota, kde celý deň musíš od ľudí brať nielen peniaze, ale aj ich zlobu..
10
mám brigádu a predávam.. občas dôjdu ľudia, ktorí ma vytočia že zúrim ešte pol dňa, inokedy jednoducho nie je môj deň.. jednoducho mám zlú náladu ako každý človek.. nedeje sa to často a väčšinou.. prevažnou väčšinou sa snažím byť milá.. a s úsmevom.. tí fajn ľudia sa na mňa usmejú tiež (čo je inak super rozdávať a prijímať úsmevy) a na druhej strane ak je niekto namosúrený.. buď ho to vytočí ešte viac (čo je už jeho vec), alebo sa uvedomí (aj to sa stáva)..
z druhého pohľadu.. keď je zo mňa nakupujúci.. sa snažím byť nenáročný zákazník..
k blogu.. veľmi pekný.. netreba brať tety za pultom ako vždy vyškerené stroje
z druhého pohľadu.. keď je zo mňa nakupujúci.. sa snažím byť nenáročný zákazník..
k blogu.. veľmi pekný.. netreba brať tety za pultom ako vždy vyškerené stroje
11
az teraz som si vsimla novy blog po mesiaci
10 * davam uplne si vystihla ako to vidim aj ja, vyse dvoch rokoch v tescu spravi svoje
inak nikdy som sa nezamyslela nad tym ako vyzeram, ked tam stojim ja jedine ak som sa pozrela hore do toho vyduteho zrkadla
si to super napisala cele
a USMEV je riesenie mnohych veci
10 * davam uplne si vystihla ako to vidim aj ja, vyse dvoch rokoch v tescu spravi svoje
inak nikdy som sa nezamyslela nad tym ako vyzeram, ked tam stojim ja jedine ak som sa pozrela hore do toho vyduteho zrkadla
si to super napisala cele
a USMEV je riesenie mnohych veci
12
za tie drobne, co dostavaju, im asi vyhrnutie kútikov nestoji...
Napíš svoj komentár
A teraz vážne: máš pravdu, niekedy mám aj ja pocit, že sa tie ženské majú vyškierať ako smiešne postavičky z komiksov. No ja sám nedokážem v obchode vydržať viac, ako desať minút.
Keď som sa v druhom ročníku priemyslovky chystal na povinnú dvojtýždňovú prax, tak som si myslel, že určite ma aj manuálna práca niečo naučí. No mýlil som sa, nenaučila ma nič. Akurát to, aby som sa manuálnej práci vyhýbal.
Preto obdivujem ,,ženy za pultom", že dokážu za mizerný zárobok robiť takúto dôležitú a zodpovednú prácu. Spoločnosť nepotrebuje len inžinierov, doktorov a filozofov, ale aj robotníkov, smetiarov a iste aj predavačky.
Pravdou však je, že tie milé dokážu človeku hneď zdvihnúť náladu...