To sami stalo dnes a je to super pocit. Dnes som skončila s maturitou. Vlieklo sa to so mnou štyri roky. Už na začiatku gympla nás začali (dajme tomu : ) ) pripravovať na to, že raz to príde a budeme musieť ukázať, koľko toho vieme. Tento posledný ročník sa slovo maturita stalo strašiakom a o nič iné nešlo. Čítali sme knihy, lebo to je treba na maturitu, pozerali sme filmy, lebo sa to zíde a podobne. A tak som to slovo neznášala, ale zároveň vo mne vyvolávalo rešpekt a čoraz viac strachu.
Ja som veľký pesimista. (Ľudia čo ma poznajú presne vedia, nebudem tu menovať A tak keď sme mali „posledné zvonenie“ síce mi bolo smutno za tým všetkým, čo sa už nezopakuje, ale začal sa akademický a tým asi najhorší týždeň aký som mala. (Teda, konkuruje mu veľmi jeden týždeň a nie som si istá, čo bolo horšie, ale to je o inom.) Bola som doma a snažila sa natlačiť si do hlavy čo tam ešte nemám a v nedeľu pred maturou som mala pocit, že neviem nič. Strašný pocit.
V pondelok som mala dva predmety. Ešte ráno som povedala, akú jednu otázku fakt nechcem na angličtine. A čo som si hneď ráno na tej angline vytiahla? Tú otázku. Fakt. : ) Ale zvládla som to a z angliny mám na moje počudovanie 1. No a na slovenčine som mala takú istú smolu a vytiahla som si otázku, ktorú som naozaj nevedela ako jednu z mála. Cítila som sa ako debil, ale dali mi dvojku a ja som spokojná. : ) No a v utorok- na moje narodeniny som bola celý deň strčená v biológii. Do jedenástej večer a potom som išla unavená spať.
Okolo jedej ráno mi zvonil mobil a keď som zdvihla, počula som hlas mojich spolužiakov. : ) Posledný ich telefonát som mala okolo druhej a vtedy sme sa vsadili. (Prehrala som, využili moju rozospatú situáciu ). No a pred biolou mi bolo strašne zle, ale dnes bol celý deň super a ja som vyšla zo školy ako tá, čo to má úspešne za sebou. : )
Keď mám pravdu povedať, stresovala som a zbytočne. Angličtinu som sa učila a pritom to bolo celé o rozprávaní, komunikácií. Už by som sa za žiadnu cenu nechcela vrátiť na začiatok akademického, ale verte, bude to už len lepšie. : ) A preto gratulujem všetkým maturantom, čo chápu moje pocity a tiež tento týždeň prežívali to čo ja. A naozaj držím palce ľuďom, čo sa im to začína v pondelok. To my už budeme len spomínať na chatu, na ktorú v piatok ideme. Joj, to ešte len bude
Teraz bude v škole visieť naše tablo a na ňom usmiate tváre, oči plné optimizmu... Uvidíme, komu to vydrží... : )
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
llwyncaron
23. 5.mája 2007 22:17
no jo no...ja tak o tyzden...a tiez..pekne na den deti hr sa na chatuuuuuuuuu, jíííháááá..ja mam akademicky, ale ako..ku mne sa to ece nejak nedostavilo, strsy, a tak..ja pekne citam a vstrebavam...momentalne mam v ruke pohar vinka a kecam o 106 (thanks God for ICQ)....
2
ooo no diky si ma potesila ja drtim do hlavy sj a lit a nejak mi to nejde..nestresujem aspon zatial spolieham sa na poradenie od ucitelov
trema sa dostavi az v nedelu abo v pondelok ako sa poznam
ale tesim sa na posledny den ked mi daju vysvedcenie a vsetkych co nemam rada poslem kade lahsie
a strasny kamen mi spadne zo srdca a dostavy sa super pocit..ktory bude trvat dlllho nekonecne
trema sa dostavi az v nedelu abo v pondelok ako sa poznam
ale tesim sa na posledny den ked mi daju vysvedcenie a vsetkych co nemam rada poslem kade lahsie
a strasny kamen mi spadne zo srdca a dostavy sa super pocit..ktory bude trvat dlllho nekonecne
Napíš svoj komentár