Pretože si toxický

Je tomu presne rok, čo som ťa spoznala.. Moj doterajší život by som mohla rozdeliť na dve fázy.. život pred tebou a po tebe. I ked si z neho ešte tak celkom nevymizol a viem, že to sa ani nikdy nepodarí. Ked som ťa prvýkrát stretla, vošiel si do tej miestnosti, len som sa v duchu pousmiala..snívaj dalej.. a potom sa stalo čosi čo som nikdy nepredpokladala, že sa stane a moj svet si obrátil naruby o 180 stupňov. No bola som príliš naivná a uverila som každému tvojmu pohľadu, pohybu, dotyku.. Ked si skoro ráno musel odísť, verila som, že si skrátka musel. Nič iné som za tým nehľadala, prišlo mi to normálne, že ľudia prichádzajú a zase odchádzajú, no vždy sa vrátia.. Teda väčšinou. Moje myšlienky sa vrhali len jedným smerom a to ustavične a nepretržite, len za tebou. Prešiel rok a som opäť raz tam kde som bola. I ked´ako celkom iný človek. Može sa zdať, že rok je príliš krátka doba na to aby sa človek zmenil, no opak je pravdou. Nepreklínam ťa, necítim k tebe nenávisť. Možem ti byť vd´ačná za lekciu, ktorú si mi uštedril a ja sa z nej poučím, to mi ver. Ale bola by som rada ak by si vedel, ako veľa si pre mňa znamenal, aj ked´som s tebou nemohla byť toľko koľko som túžila byť. No najsmutnejšie mi je ked´si pomyslím, že si ma zaradil len na stranu z mnohých tvojich kapitol. Ked´ si len pomýslim ako som sa vytešovala, že ťa opäť stretnem. Vždy ked´ sme išli von, v kútiku duše som dúfala, že tam budeš aj ty, že niekto spomenie tvoje meno. No po mnohých sklamaniach som si uvedomila, ýe v živote by som radšej nemala nič očakávať, pretože potom to o to viac bolí ak to nevyjde. Ach tá nádej, tá je najhoršia. Nevidela som ťa hádam aj pol roka a zrazu si sa tam objavil. Nepovedal si mi ani slovo. Vlastne vždy ked´ sme sa stretli tváril si sa ako keby si ma ani nespoznal. Uhýbal si pohľadom. Potom si sa zo dva tri razy napil a opäť si ma pomaly ale isto uačal vnímať. Ako keby som bola tvoja osobná hračka, ktorú si všimneš len ked´sa nudíš, nič viac nič menej. A ja som tam vždy bola a ty si ani netušil, že tieto chvíľe sú tie, na ktoré najradšej spomínam. Ked´ si mi dal pocítiť, že si tu pre mňa a v tom momente ti na ničom inom nezáleží. Bl si ako droga, liek, dávka, ktorú som potrebovala. Nedokázala som odmietnuť a odvykačka je to najťažšie čo može buť. A práve do toho zasiahne tá svinská nádej. Och ako ja ju nenávidím. Ale aspoň sa vd´aka nej cítim trochu lepšie, no za akú cenu. A tak sa stále potkýnam o vlastné nohy. Ty mi síce podáš pomocnú ruku, ale iba ak ideš náhodou okolo a nebolí ťa príliš chrbát na to aby si sa zohol. Neviem, či dokážem takto fungovať d´alej. Som príliš zaneprázdnená premýšľaním o tebe aby som začala premýšľať o niekom inom. Si liekom, no zároveň jedom. Si toxický a v mojich žilách už koluješ až pridlho na to aby som ťa dostala von. Asi to tak má byť.

 Denník

1 1 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu