A hľa, je to tu.
Tak asi najprv o sklamaní. Dlhšiu dobu pozorujem, ako sa všetko mení. Nikomu to nezazlievam, ale tým pádom čakám toto " nezazlievanie " aj z druhej strany. Nie, keď dôjde k problému, s každej strany počúvam vety typu " Si sa zmenila...Si úplné iná .. Kika čo sa to s tebou deje ? "
Veď áno. Ja som na vine.
Asi som natoľko naivná, že si myslím, že chyba je proste VŽDY na dvoch stranách.
Ale niéééé.
JA.
Zvykám si. Aj keď, už nie som tá flegmatická Kika, ktorá mala piči.
Ja som sa totiž naozaj zmenila.
Som cholerik. Čistý cholerik. Nervujem sa pre všetko. Ale prečo? Lebo sa to už nedá zniesť !
Som so seba sklamaná !
Áno, už nežijem životom " ciga, pivo a lúka " ...
Som iná.
Som taká, akú ma chceli mať.
Či?
Som veľký recesista.
A ja sa zmením, keď to budem chcieť ja.
Chcela som.
Partia.
Skončila.
Skalné kamošky sú po celom SR. Vďaka ním milujem víkendy. Občas. Aj vďaka svojej láske, ktorá je tu pre mňa kedykoľvek.
Ako sa ľudia menia.
Zase.
Ako ľudia, na ktorých mi neskutočne záležalo ma jednou vetou odradia tak, že ich už nechcem ani vidieť.
Smola.
O tebe?
Dosť ťažko.
Na teba sa usmejem, ak si došiel/a až sem.
Potrebovala som sa vyrozprávať.
Ďakujem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
25. 2.febuára 2012 21:28
je to dobré! Také... neokresané, živočíšne, nedokonalo úžasné palec hore
Napíš svoj komentár