Deň prvý. Prokrastinácia milovania č.1.

Posledný prázdninový deň alá posledný deň veľkonočných prázdnin.
Predsavzatie prvé: Nechodiť na fejsbúk tak často a ak aj chodiť tak len pod režimom offline.
Predsavzatie druhé: Začať sa učiť na maturitu a skúšky. Budúcnosť je len moja. MOJA!
Predsavzatie tretie: Jesť ešte zdravšie a viac sa usmievať.
Predsavzatie štvrté: Pomaly, ale isto odpúšťať a uvedomovať si skutočnosti.

Ranné vstávanie bolo vždy mojim problémom. No dnešný deň som vstala s úsmevom. Zaviezla som Mamuľdu (tak volám moju starú mamu t.j. matku mojej matky) do športklubu (miestnosť v našej dedine určená na vykonávanie spoločenských akcií) a pomohla jej vyložiť všetky tie caky-paky, ktoré sú potrebné na uskutočnenie schôdze zdravotne postihnutých. V poslednej dobe ma baví šoférovať. Je to určitý druh relaxu aj keď niekedy priznávam, že ma z toho bolí pravá noha. Bola som v obchode a kúpila všetko potrebné pre život. Konkrétne hlavne pre život môjho brata, ktorého ospravedlňuje jedine to, že je vo veku (pubertálnom), kedy je lenivosť z časti ospravedlniteľná. V obchode mi blokovali prístup k rožkom mamičky z kočárikom. Neznamená to, že nemám rada deti. Skôr nemám rada, ženy ktoré zapchajú uličku a neuvedomujú si to. Možno je to nejaký postpôrodný syndróm. To sa dozviem až vtedy, keď budem mať vlastné deti. Ak ich budem mať s kým mať. Prišla som domov, vybalila nákup a na chvíľku som si sadla na gauč a zrazu som pocítila ten pocit dobre známy, no dávno neprežitý. Déjà vu. Pozrela som na nejakú hranú situáciu v slovenskom seriáli a pocítila som pocit bezmocnosti, ktorý sa neobjaví len tak. Vstala som a hneď mi napadol on. Ten, ktorý mi včera ublížil. Volala som to vzťah a nie prechádzanie sa po meste so spojenými rukami. Ach, sme ako deti. Alebo skôr... ešte stále sme deti. Teraz všetko obraciam na dobré. Takže na fejsbúku nie som. Ak bude chcieť vedieť, či žijem zavolá alebo napíše smsku ako by to urobil každý normálny človek v ktorom je aspoň štipka lásky. Snáď mi to aspoň trošku pomôže v blokovaní myslenia na neho. Dobre. Skladá tak skvelé klavírne veci, že je ťažké ich dostať z hlavy, ale ja sa o to aspoň pokúsim. Mala som skvelé raňajky, naučím sa slovenčinu, naučím sa občianku, naučím sa biolu, dočítam knihu, pôjdem si zabehať a potom sa osprchujem a budem pokračovať v učení milovania samej seba. Musím sa mať rada aby ma mohol mať rád aj on, alebo niekto iný. Nerobím to pre neho. Robím to pre seba. Časom sa možno všetko zmení. Dajme tomu čas . . .

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu