Milovať.Slovo,ktoré som dlhé roky nepoznala...(alebo skôr nechcela poznať).
Odmietala som niečo,čo sa za pár mesiacov stalo doslova mojou každodennou potrebou.Vedieť,že niekto si vás skutočne váži a úprimne ľúbi.Bolo to ako cítiť slnko z oboch strán
Tie najkrajšie spomienky,ktoré mi vyčaria úsmev na perách a nedajú sa vymazať.Pondelňajšie rána,keď sme obaja vykukli z pod teplej periny a ja som s obrovskou nechuťou vstávala a ledva stihla tretiu hodinu (keďže prvé dve neprichádzali do úvahy ) .Tvoje vždy presné návštevy po prednáškach v utorok a stredu.Štvrtkové blbnutie pri filmoch a piatkové odprevádzanie na vlak ( v tom lepšom prípade som ťa ukecala nech zostaneš pri mne celý víkend ) .
Neskutočne otravný budík s divným francúzskym zvonením ,ktorý vždy hlásil ,že je čas vrátiť k nudným,stereotypným povinnostiam. Rovnako mi chýbajú tie naše večery pri krbe a neustále pokusy o prípravu nového jedla Môj obdiv k tvojej vždy upravenej vlnečke na ofinke,tvoje silné objatia, ...
Jasné boli dni,kedy si ma hneval,skúšal moju trpezlivosť ,ale nedokázala som sa na teba hnevať.Nedokážem to ani teraz.
Ostali len malé kúsky toho pekného.Pomaly ich lepíme a snažíme sa ich dať dokopy.Presne tak ,ako boli .Dôležitá je snaha.Snaha napraviť,čo sa pokazilo.Poučiť sa a začať znova...aj napriek tomu,že do tej rieky nevstupujem po prvý raz.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
21. 5.mája 2014 21:05
prislovie "nevkrocis 2x do tej istej rieky" znamena nieco uplne ine, co si ty aj vacsina ludi mysli ale inak pekny blog, s tym pozitivnym sa stotoznujem, citim to rovnako momentalne. a v tom negativnom drzim palce
Napíš svoj komentár