človek

s tou prvou časťou súhlasím,ludia radi nastavujú zrkadlo druhým a sami sa doňho nevedia pozrieť,ale to s tými horami a oceanmi je trochu odveci

ľudia zabúdajú na svoje poslanie v živote, na čo sme vlastne tu na zemi....
duše máme ako prázdne nádoby, naplňme ich, aby sme skrze Krista našli spásu....

@riddler
nie je to od veci, je to obrazne myslené, obdivujeme všetko vôkol seba a na seba zabúdame.....

@zajkousko lenže pri pozorovaní prírody môže človek pochopiť sám seba,svoju podstatu,takže toto obrazné znázornenie bolo odveci.Mala skôr napísať,že si všímame záležitosti susedov,známych a seba neriešime

neviem či máš pravdu lebo riešim hlavne seba..nech si druhí riešia čo chcú :ehm:

lebo cudzie problémy sa riešia lepšie ako vlastné

@riddler
ja si skôr pri pozorovaní prírody myslím, na tu obrovsku lásku s ktorou nám Boh dal Zem, aby sme ju užívali a pretvárali...
myslím si, že práve na to myslela...
ale aj tvoj postreh je dobrý :-S

pekný deň

@alive asi tak nejako... a ešte k tomu za seba dodávam, že ja sa poznám celkom dobre...

ja obdivujem hory, prirodu, nocnu oblohu.... som zato zly? co mam obdivovat sam seba? drbe ti?

@zajkousko odkedy sa uz nepodpisujes? :/ :/ :/
FILIP

ja sa dost casto zaberám otázkami kto som,čo som, aký je zmysel života, či vobec nejaká je. kto vlastne som ja, ktoré z mojej osobnosti je moje pravé ja, do akej miery ešte vôbec som to ja a nie som len zmes toho čo ostalo z formovania spoločnosťou, školou, rodičmi a všetkým na okolo, či byť skôr taký jednoduchý človek alebo sa snažiť o návrat k prírode a niečomu duchovnému, či je vlastne zmysel v tom že je v láske, či vôbec láska existuje lebo kedysi nebola, často neviem ani prísť k tomu čo je osudom človeka či má len pracovať a umrieť, alebo na čo tu vlastne sme? strašne veľa psychologických knižiek som čítala, zaujíma ma aj vesmír, za mojho života sa isto nedozvieme ešte nič o existencií života na inej planéte ale podľa mňa nie sme jediný. lenže čím viac sa zaoberám sebou svojím vnutrom zmyslom existencie vždy ma to dovedie len ku otázke vzniku vesmíru, jeho nekonečnosti a čo je tam dalej, či je niečo po smrti, neverím na boha ani na nič spirituálne ale vždy ked sa pozerám na svet a na ludské telo tými očami ktoré obdivujú tak sa zamýšľam že niečo tak dokonale vymyslené, perfektné ako je príroda a všetko vzájomne ako pravidelne funguje musí mať nejaký význam aj ked možno to je len náhoda ako sa hovoí. každopádne k bohu sa neobraciam chcela by som skôr poznať nejaký vedecký základ všetkeho na planéte, lebo aj kvet ked si stále viac priblížite tak je dokonalá hra matematiky, geometre, chémie, estetiky, fyziky, uplne fascinujúce. A preto mi je smutno z toho že vlastne veľmi veľa ľudí prežije život len tak bezducho, rýchlo naplnený prácov, potom starostlivosťou o rodinu a samotnou takouto hlbokou podstatou sa nezamýšla ale v podstate to dosť ludi považuje za nepodstatne lebo ak nenajdu odpoved tak ich to už netrápi. Pre ludí je podstatným len proste zamestnat sa, mat vtah, potom deti a potom dochodok..a v tom všetkom jasne že nie je cas zayslat sa nad niečím... podla mna podôa tooho citátu treba obdivovat to vonku krásne ale hlavne by sme to mali chrániť, na svete je kvantum takých miest ktore by som chcela vidieť lebo su uplne užasné... ale zase aj ludský mozog, telo, myseľ je fascinujúca ved len kolko malo percent z mozgu využívame a keby že tam je celý potenciál tak je to mega zázrak.

Nemám na to názor, jednoducho tento jav akceptujem ako súčasť života

no mňa napríklad okolie samo nevedomky privádza nad otázkou, čo robím zle, alebo čo je na mne zlé

takže momentálne sa dosť sústredím práve na seba, a na sebarealizáciu, ktorá tu zatiaľ ešte nebola

@11

toto sú otázky do sprchy, neviem čo to malo spoločné s otázkou, ale aj keď si už načala, tak aj ja som včera rozmýšľal nad všetkým, prosot napr. ako je možné že žijem, že sa hýbem, že sa proste kamene nehýbu, ako vlastrne vzniklo niečo živé, proste buď jedine ambiogenézou alebo to stvoril Boh a ja viem že vyššia organizácia hmoty, ale veď AKO?!

a potom som rozmýšľal že všetko má svoj počiatok, proste vznik vesmíra, a čo bolo pred tým? mohlo byťz milión vecí ale furt tam musí byť nejaký počiatok ktorý žije naveky - čiže boh.. prosot musí existovať

-koniec filozofovania-

Ja sa zaoberám výhradne sebou, ale potom si pripadám ako narcis.

áno, riešime druhých, t.j. v zmysle záujmu, čo robia druhí a s prípadným porovnávaním sa s druhými, alebo komentovaním, čo robia, riešením ich problémov, lebo sme spoločenské tvory, ktoré žijú v komunite ľudí a je to prirodzené.
áno, občas to preháňame, lebo nás nebaví starať sa len o seba, radi riešime iných, radi riešime hypotetické situácie a radi sa staráme do iných životov, možno práve preto, že je to občas naoko ľahšie a oslobodzujúcejšie ako riešiť stále seba.

odsek s končiarmi a morom je odveci, a síce true, ale nevidím na tom nič zlé alebo neviemčo, je prirodzené, že sa ľudia zaujímajú o vonkajší svet, nie len o seba, to by bolo trošku sickness. imho, sa to dá otočiť aj tak, že prostredníctvom tých "končiarov hôr, vĺn mora a pičovín" človek spoznáva seba.

clovek nemoze zato kde sa narodi a robi len to co sa nanho za mlada nalepi ,ked su rodicia k decku hnusny nemozme cakat ze bude ono dobre k ostatnym takze ked niekto riesi problemi druhych tak to bude robit aj nadalej lebo ine nepozna
a prevychova je tazka

moznoze na druhych si lepsie vie uvedomit, aku hodnotu ma to, co robi sam. lebo sa odosobni. nahodou ma to vyznam. mozno to tak nevyzera, lebo clovek nechce byt verejne ponizeny, ale potom ked je sam, uvedomi si, aky je retardovany, pripradne naopak a to moze mat aj vyznam. aspon ja to tak mam. ale zvycajne ide o veci, ktore sa tazko formuju samovychovou.

ja mam prave problem že riešim seba a nie druhých