No mám milion denníkov, z rôznych období z najviac trápnymi zápiskami (ROFL) a teraz mám notes kde si niekedy okrem iného aj píšem čo ma trápi,alebo čo ma čaká
@avoktizapka čím skôr začneš, tým lepšie ... teraz máš 12 rokov, počkaj, keď si ten denník prečítaš v osemnástich... nebudeš sa môcť prestať smiať ... začni
Začala som ešte na základnej škole, mohla som mať tak 12 rokov a nazbieralo sa mi 12 hrubých zošitov. Prestala som písať len raz a aj to len na pol roka kvôli jednej udalosti.
Teraz si píšem denník ale už do wordu a mám ho skovaný na usb, ktoré od seba nepustím, tak sa nemá kto k tomu dostať.
Denníky sú súčasťou môjho života a sú skvelou terapiou, veľakrát mi pomohlo, že som sa vypísala a teraz, keď si ich spätne niekedy čítam, zisťujem, že si vďaka nim spomeniem na udalosti, na ktoré by som inak zabudla.
prve pokusy v osmych rokoch... potom neskor, zopar, ktore som znicila.. a od jedenastich si pisem...aj ked mam tam niekolkomesacne medzery. ale v podstate skoro 5 rokov pisem. s tym ze za posledny rok- dva je to veelmi zaujimave citanie. a dufam ze len pre mna
raz som začala ...pred pár rokmi (mohla som mať okolo12) a po mesiaci skončila....aspoň tak aktívne...a potom som si zapisovala len také hlavné veci,čo sa stali... a potom som to roztrhala a zahodila...všetko....
ja som si svoj prvy denik pisala v 2.triedy na zš... do nejakej 8... potom som prestala.. a od strednej som si zasa zacala viest až doteraz... a ked to citam po tolkych rokoch... no obcas sa aj dobre zasmejem...
hej.. už fúru rokov a veľmi pravidelne. netuším prečo, ale občas sa dá na tom fajn zasmiať a taktiež to pomáha zistiť, kedy sa tá-kt. zaujímavá vec udiala
Áno, aktívne som začala písať pred dvoma rokmi a píšem dodnes. Každopádne, často krát sa mi stalo, že som našla ústrižky mojich napísaných pocitov z detstva- aspoň som sa mala na čo smiať.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
36 komentov
Ja svoj denník rozprávam. Väčšinou okolo siedmej pri čaji...
ale vecsinou to nasledne po precitani vyznelo tak blbo ze som to nechala tak
moje myslienky neznesie ani papier
Teraz si píšem denník ale už do wordu a mám ho skovaný na usb, ktoré od seba nepustím, tak sa nemá kto k tomu dostať.
Denníky sú súčasťou môjho života a sú skvelou terapiou, veľakrát mi pomohlo, že som sa vypísala a teraz, keď si ich spätne niekedy čítam, zisťujem, že si vďaka nim spomeniem na udalosti, na ktoré by som inak zabudla.
Už som začala, včera
ale len do takého zošita s tvrdými doskami, žiadne denníky na zámočky