Co ste si ako deti mysleli, ze bude super ked budete dospelaci? Je to super aj ked uz velkosi ste alebo to absolutne nenaplnilo vase ocakavania? podme poshareovat nejake tie sklamania D
Ja som si myslel, ze alkohol zvyšuje silu cloveka a preto sa opiti ludia biju. A tiez ze nikdy nebudem fajcit. A inak som chcel byt programator, ale tak aby som robil len osmicky a mal vela dovolenky. Klucom k stastiu v zivote je mat len male ciele a ani tie nenaplnit a potom to jedovato hadzat na ostatnych ludi. Vy kurvy.
Neviem či sa to bežne stáva (kludne napíšte či áno/nie), ale ako malá som si vysnivala nejaké veci (vysnívanú školu, prácu, kamošov, taký ten dospelácky život) a postupne, ako sa tie moje sny stavali skutočnosťou a plnili sa mi, som si uvedomila, že to vlastne nie je take super ako som si myslela, keď som bola malá
najvacsie sklamania u mna boli asi tie, ze ludia su ku sebe neuprimni, klamu a podvadzaju, nie vsetci ta musia mat radi a nemusia mat nato ani dovod a ze byt dobrosrdecnym clovekom je v dnesnom svete samovrazda. ze ked sa na niekoho usmejes, nemusi ti to opatovat, ze aj ked nechces, mozes niekomu ublizit a asi najvacsie sklamanie bolo, ze nikto, koho mam rad, tu nebude pre mna navzdy.
Sice nemam dom s bazénom, ale inak viacmenej to je asi podobné ako som predpokladala. Akurat praca vo vyskume ma nakoniec vzala o dost menej nez boli moje detské predstavy...
Že všetko bude lepšie. Omyl. Je to len horšie a takto som si to ani zďaleka nepredstavovala. Myslela som, že sa mi podarí mať lepší život než ten, ktorý som mala keď som bola malá, že proste vyrastiem a zariadim si všetko podla seba, že aj keď som nemala dobré detstvo tak aspoň budúcnosť bude dobrá a lepšia. No bol to strašne velký omyl.
neviem ci som si niekedy realne predstavovala aky by som chcela mat zivot ked budem dospela, vzdy som lietala v nerealnych veciach, ale vsetko malo byt super ako inak a nedavno som rozmyslala ze by bolo fajn sa narodit tak o 10 rokov skor, bol by mensi vekovy rozdiel rozdiel medzi mnou a surodencami, rodicmi, takto som furt bola od veci, plus by bolo lepsie byt pri vzniku niektorych technologii v starsom veku nez som bola
Myslela som, ze budem vediet, co mam robit (tak celkovo v zivote), nebudem sa nicoho bat a ze si kupim, co chcem. To posledne je najvacsim kamenom urazu
a celkovo som si myslela, že dospelí ľudia už vyrástli z detských spôsobov a sú takí uvedomelí, že neriešia veci, ktoré skutočne riešia, nie sú už tak egocentrickí, že sa "rozplačú, keď sa majú rozdeliť" a že jednoducho vedia viesť vzťahy
a hej, tiež som si nikdy nespočítala, koľko štúdium trvá a naivne som si myslela, že po základke to už bude len pár rokov do môjho vysneného povolania a že v 18 už budem mať dávno rodinu s deťmi
a že sa budem cítiť úplne inak, ako keď som bola dieťa, źe budem vždy vedieť, čo robiť...
mňa právaže dospelosť vždy desila a bol som rád, že som len decko. A pravda je taká, že ešte stále nenesiem plnú ťarchu dospelosti ale vnímam to pozitivnejšie než detstvo, hlavne kvôli slobode ktorú som pri rodičoch nikdy nemal.
Keby som vedel byť finančne nezávislý, od 15 rokov by som s nimi už nebol
ale trvalo to až do mojej 18. Nemohol som konať na základe vlastných rozhodnutí, nemohol chodiť von v akom čase som chcel a ako často, vybrať si vierovyznanie, vzťahy... a neustále kontrolovanie mojej aktivity
A nakoľko som bol dosť vyspelý v tom veku a videl som neskutočnú nelogickosť v správaní najmä mojej mamy ktorá ma nútila správať sa ako okolie, doma som trpel.
cosi ako @5 vedela som ze to bude nahovno ale bola som si isita ze nie az tak, ako moje obbdobie 10-19 .... fakt som cakala vvsetko a proste uz len to ze sama budem zodpovedna len za svoj zivot bolo mega nieco na co som sa tesila .... a prekkvapivo to dopadlo MILION krat lepse ako som cakala
Ja som sa vždy ako malý bál dospelosti, lebo že budem musieť vypĺňať daňové formuláre a takéto debiliny. Ale to som mohol mať tak 6-7 rokov. Teraz sa chcem len čím skôr osamostatniť a ostatné doriešim čaom.
Ja som si nedávno prečítal list, ktorý som si napísal ako 15 ročný... akože list pre moje staršie ja... a zarazilo ma, že všetky tie veci čo som kedysi tak strašne chcel som už dosiahol... niektoré len na chvíľu mal (a stratil)... ale predsa, boli tu.
A keď sa zastavím a pozriem na seba... ako rozmýšľam a ako sa k sebe správam... zisťujem že veľa sa nezmenilo. Ešte stále hľadím do budúcnosti a oddávam sa predstávam o lepšom svete... o svete, ktorý bude KONEČNE stáť za to lebo budem mať to a hento... lebo budem taký... a nebudem tu, ale tam...
Po tom sa zhlboka nadýchnem. Vydýchnem. Ako majk spirit.
Je to predsa jedno. Som dospelý. Môžem meniť veci po svojom. Môžem skúšať a hľadať. Je to určite lepšie, než byť decko. Som rád, že som dospelí a že sa musím zodpovedať len sám sebe.
Ze dospeli ludia maju rozum a vedia, co robia a co chcu od zivota a tak. Lol, nope.
Inak mne sa prave dost poplnili detske sny a moj zivot je dost podobny tomu, co som ako mala chcela. Voci tomu vyhrady nemam. Jedine co, tak sa rucaju moje predstavy o ostatnych ludoch.
myslela som si, že budem slobodnejšia a viac vecí si budem robiť po svojom a naučím sa povedať nie, niekedy aj v rodine, a nestalo sa, okrem toho som si predstavovala, že už budem mať aj vlastnú rodinu
Myslela som že človek si môže vybrať svoje povolanie len tak, proste že nemôžu nastať nijaké prekážky na to zamestnať sa ihneď v tom konkrétnom povolaní. Žiadne výberové procesy alebo tak.
Myslela som, že vzťahy s mužmi sú menej komplikované.
Myslela som si, že dospelý človek automaticky znamená múdry človek.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
27 komentov
... och, ja som bola blbé decko
a že sa budem cítiť úplne inak, ako keď som bola dieťa, źe budem vždy vedieť, čo robiť...
Keby som vedel byť finančne nezávislý, od 15 rokov by som s nimi už nebol
ale trvalo to až do mojej 18. Nemohol som konať na základe vlastných rozhodnutí, nemohol chodiť von v akom čase som chcel a ako často, vybrať si vierovyznanie, vzťahy... a neustále kontrolovanie mojej aktivity
A nakoľko som bol dosť vyspelý v tom veku a videl som neskutočnú nelogickosť v správaní najmä mojej mamy ktorá ma nútila správať sa ako okolie, doma som trpel.
takže tak, ja sa z toho teším zatiaľ dosť
A keď sa zastavím a pozriem na seba... ako rozmýšľam a ako sa k sebe správam... zisťujem že veľa sa nezmenilo. Ešte stále hľadím do budúcnosti a oddávam sa predstávam o lepšom svete... o svete, ktorý bude KONEČNE stáť za to lebo budem mať to a hento... lebo budem taký... a nebudem tu, ale tam...
Po tom sa zhlboka nadýchnem. Vydýchnem. Ako majk spirit.
Je to predsa jedno. Som dospelý. Môžem meniť veci po svojom. Môžem skúšať a hľadať. Je to určite lepšie, než byť decko. Som rád, že som dospelí a že sa musím zodpovedať len sám sebe.
Inak mne sa prave dost poplnili detske sny a moj zivot je dost podobny tomu, co som ako mala chcela. Voci tomu vyhrady nemam. Jedine co, tak sa rucaju moje predstavy o ostatnych ludoch.
Myslel som, že dospelí sú múdrejší...
Myslel som, existuje správny názor a že k tomu dospejú nakoniec všetci.
Myslela som, že vzťahy s mužmi sú menej komplikované.
Myslela som si, že dospelý človek automaticky znamená múdry človek.