keby som bola madar tak sa s tym stretnem v slovencine
a inac tie cleny a sklonovanie pred podstatnymi menami v nemcine nemam moc rada ale tak oproti slovencine su to este celkom lahke jazyky inac, vcera bolo v dobre vediet, ze najstastnejsi jazyk je spanielcina a najmenej korejcina a cinstina
@mielikki Mne nepride angličtina až tak nelogická Ale zas na druhej strane členy v angličtine sú horor, to tam každý musí búchať, ako mu príde A pravidlá na písanie interpunkčných znamienok sú tiež nezrejmé, najmä čiarky teda (aspoň pre mňa)
@mielikki nemáš nejaký trik ako určiť či má byť objekt v Nominative, Genitive, Akuzative alebo Partitive vo fínčine? mne to príde úplne najhoršie na fínčine.. ale estónsky Part je teda tiež dosť hrozný, musím uznať
čeština "u" s bodkou, to je horor a vyslovovanie "ě"
v ruštine, ukrajinčine, atď to že majú azbuku a to že keď prekladajú slová a mená z angličtiny tak to robia tak ako sa to číta (napr. John Watson a Sherlock sú джон уотсон a шерлок teda Džon Uotson a Šerlok)
v nemčine veľké písmeno pri všetkých podstatných menách, to je trochu nepraktické, ale oni sú asi zviknutý (vlastne všetky národy sú na všetky hlúpe pravidlá vo vlastnom jazyku zviknuté asi
angličtina a francúžština to že nemajú "píš ako počuješ" (napr že v knight a knife sa K nevyslovuje, wtf)
v čínštine vraj abeceda a majú veľa poobných tónov a keď nejaké slovo poviete v inom tóne tak je to už iné slovo
a v slovenčine je to napr. náhodné používanie ženského, mužského a stredného rodu, ktoré nikomu inému na svete nedáva zmysel
@sheily ach, strašne dávno som fínčinu nemusela použiť
Ale tak ak si dobre pamätám, tak nominatív máš vtedy, keď je to buď podmet alebo predmet v takej tej nesesívnej konštrukcií, ako minulla on.
V ostatných prípadoch partitív/akuzatív (genitív). Partitív je často vtedy, keď by boli v angličtine nepočítateľné podstatné mená, respektíve v slovenčine látkové a hromadné a k slovesu s nedokonavým vidom. V iných prípadoch ten akuzatív.
Takže mám kávu je mulla on kahvi
Pijem kávu je juon kahvia, lebo je to neurčité množstvo a asi ešte stále ju piješ
Vypila som túto kávu by bolo join tämän kahvin. Ale tam by bolo asi lepšie použiť formuláciu šálku kávy a teraz som sa zamotala, lebo si neviem vybaviť, v akom páde by bola káva v tom prípade
tak samozrejme. snad v kazdom jazyku mas zvlastne vynimky ktore moc nedavaju zmysel.
ale oni nedavaju zmysel len pre nas, kedze sa ten jazyk ucime z cudzej perspektivy, ako clovek, ktory nepozna vyvoj toho jazyka a kulturu, v ktorej sa nachadza
@tommyhot Toto je náhodou zaujímavé.
Nevieš, na základe čoho sa to mení pri jednotlivých slovách? Či je tam niečo, ako rod, alebo to skôr reprezentuje niečo ako počet vs. množstvo?
@ps102 meni sa to na zaklade vlastnosti veci o ktorej rozpravas.
liang *bei* cha - nadoby, pohare, proste cokolvek kde nalievas tekutinu
liang *fen* tang - porcie jedla
liang *ge* ren - pouziva sa pri ludoch, veciach ktore maju neurcity tvar a ked si foreigner tak vzdy ked si nie si isty co mas pouzit
liang *zhang* zhuozi - ked ma nieco rovny povrch (stol, doska, tabula atd)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
a inac tie cleny a sklonovanie pred podstatnymi menami v nemcine nemam moc rada ale tak oproti slovencine su to este celkom lahke jazyky inac, vcera bolo v dobre vediet, ze najstastnejsi jazyk je spanielcina a najmenej korejcina a cinstina
A nesúhlasím s kolegami vyššie, ja subjuktívy môžem a prídu mi super práveže
Zatiaľ čo nemčina je možno ťažšia na naučenie, ale za to krásne logická
Aj fínčina je krásne logická
Na rozdiel od estónčiny a ich partitívov
v ruštine, ukrajinčine, atď to že majú azbuku a to že keď prekladajú slová a mená z angličtiny tak to robia tak ako sa to číta (napr. John Watson a Sherlock sú джон уотсон a шерлок teda Džon Uotson a Šerlok)
v nemčine veľké písmeno pri všetkých podstatných menách, to je trochu nepraktické, ale oni sú asi zviknutý (vlastne všetky národy sú na všetky hlúpe pravidlá vo vlastnom jazyku zviknuté asi
angličtina a francúžština to že nemajú "píš ako počuješ" (napr že v knight a knife sa K nevyslovuje, wtf)
v čínštine vraj abeceda a majú veľa poobných tónov a keď nejaké slovo poviete v inom tóne tak je to už iné slovo
a v slovenčine je to napr. náhodné používanie ženského, mužského a stredného rodu, ktoré nikomu inému na svete nedáva zmysel
Ale tak ak si dobre pamätám, tak nominatív máš vtedy, keď je to buď podmet alebo predmet v takej tej nesesívnej konštrukcií, ako minulla on.
V ostatných prípadoch partitív/akuzatív (genitív). Partitív je často vtedy, keď by boli v angličtine nepočítateľné podstatné mená, respektíve v slovenčine látkové a hromadné a k slovesu s nedokonavým vidom. V iných prípadoch ten akuzatív.
Takže mám kávu je mulla on kahvi
Pijem kávu je juon kahvia, lebo je to neurčité množstvo a asi ešte stále ju piješ
Vypila som túto kávu by bolo join tämän kahvin. Ale tam by bolo asi lepšie použiť formuláciu šálku kávy a teraz som sa zamotala, lebo si neviem vybaviť, v akom páde by bola káva v tom prípade
ale oni nedavaju zmysel len pre nas, kedze sa ten jazyk ucime z cudzej perspektivy, ako clovek, ktory nepozna vyvoj toho jazyka a kulturu, v ktorej sa nachadza
2 salky caju - liang bei cha
2 polievky (dva taniere) - liang fen tang
2 ludia - liang ge ren
2 stoly - liang zhang zhuozi
atd...
Ked chcem povedat len cislo "2" tak je to "er" atd. Mozno to nie su uplne hlupe pravidla, ale pre niekoho kto sa tam nenarodil ani nic nezlahcuju.
Nevieš, na základe čoho sa to mení pri jednotlivých slovách? Či je tam niečo, ako rod, alebo to skôr reprezentuje niečo ako počet vs. množstvo?
liang *bei* cha - nadoby, pohare, proste cokolvek kde nalievas tekutinu
liang *fen* tang - porcie jedla
liang *ge* ren - pouziva sa pri ludoch, veciach ktore maju neurcity tvar a ked si foreigner tak vzdy ked si nie si isty co mas pouzit
liang *zhang* zhuozi - ked ma nieco rovny povrch (stol, doska, tabula atd)
Tu je to do podrobna vysvetlene (okrem ge) » laowaichinese.net/which-measure-w...