Ja robím také blbosti bežne niekedy si to ani neuvedomujem a zrazu sa pristihnem ale u mňa je to už v takom štádiu, že sa niektorých vecí musím dotknúť napr. dvakrát ( párne číslo ) ale nie stále, iba dakedy som zvláštna...viem
keď sa nudím, pokúšam sa vyhýbať čiaram ale raz sa mi to stalo osudným, potkla som sa a topánka mi v tej diere ostala asi pol hodinu som sa tam pokúšala vytiahnuť ju von nakoniec som odtiaľ vybrala kachličky, nohu, a kachličky som naskladala naspäť
ako kedy... ale si pamätám, ako hlavne keď som bola malá, tak v meste na takom kúsku boli zo šedých a červených dlaždíc spravené také kruhy... tak som vždy šliapala napr. len po červených Niekedy to robím aj teraz, len už to vyzerá prirodzenejšie, lebo nemusím robiť také veľké kroky, aby sa mi to podarilo
dakedy keď idem domov zo školy sám tak chodím len po určitom type dlaždičiek... alebo si pamätám keď som chodil na strednú tak vždy ráno v PN na námestí ... to bola sranda
Už neviem aký to bol chodník, ale vždy mi to tam vychádzalo: kocka, kocka, čiara, kocka, kocka, čiara, kocka, kocka, čiara, kocka, ...Potom som si uvedomila, že si to uvedomujem a pomýlila som sa ....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
77 komentov
Ale zároveň (ako je písané aj vyššie) kým sa dá tak zo zvyku musím všetko spraviť párne alebo aby to šlo to rytmu alebo podľa dákej hudby či pesničky.
jj sám nad sebou sa zamýšľam.
A často si hovorím aj také, že nemožem stúpiť na čiatu
hoci raz za uhorsky rok.........
Pozor na čiary - ja chodím väčšinou po rozpraskaných chodníkoch a tiež sa tým čiaram vyhýbam
A aj keď sa ponáhľam a sú tam ľudia.