No...viem ze minule tu bolo nieco podobne, diskusia o tom, kolko mate surodencov ....no ale teraz trochu inak...mam problem
.
ale ide o to, ze som strasne nafukane deco, ktore potrebuje mat pocit svojej vynimocnosti a toho, ze su vsetci zo mna vedla...
ja mam starsieho brata a tiez nie som zrovna spolocenska. u nas doma je klud, obcas muzicirujeme, ale odkedy sme sa prestahovali do domu, tak ma tu tiez ide uplne jebnut, neviem preco ale proste je mi tu strasne zle. mam strasnu chut spat na zahrade alebo proste byt vonku, ale neviem, preco to nespravim : D nechcem tu byt
a k tomu, ze kazdy chce to, co nema - ja by som hlavne uz chcela byt samostatna a existovat nezavisle od vsetkeho a vsetkych
no a zajtra ma byt v ba (nvm, kde si) 24 stupnov a doobeda severozapadny vietor
@nattyy j*bína ma s toho, aky je doma blazinec... presne toto iste mám doma z toho si nič nerob občas vypadni z domu aspoň cez deň ,uži si to a vráť sa do "blázinca" a tvár sa že si v poho aj keď ťa to vyčerpáva D
V TN peknejšie, o 2 stupne vyše.
Ja osobne by som svoje "miesto" nemenila Síce ak najmladšia to mám aj ťažké, ale zas, keď sa pozrieš do budúcna, máš viac možností a môžeš zažiariť ako najväčšia hviezda.
Inak k prvej polovici textu, mi prišla na um táto pieseň :
@6 a este dodam, ze ja by som ten pocit vynimocnosti kludne vymenila za surodencov, lebo mam niekedy pocit, ze moji rodicia su na mna az prilis upnuti a vsetka pozornost smerujuca ku mne mna uz vytaca dost
@igorv čiže tak ako aj dnes @hoperpohroma inak ja mam ten isty problem, sme sa tiež prestahovali a nelubi sa mi tu, a rovno do BA ale uz sme tu asi aj 4-5 rokov, uz ked sa zamyslim zistujem, ze som sa prisposobila :/ @anitchka dohodneme sa a ja ti mozem nejakeho pozicat @relieforsaddist no este mame svetly bod ze je sanca ze sa niekedy osamostatnime
vždy som bola zvyknutá, že mám doma brata a keď tu neni, tak som chvíľu vytešená, využívam jeho izbu, comp, repráky, posteľ, kúpelňu pre seba, možnosť svietiť dokedy chcem etc. , ale neskôr je to také nudné a pusté a potrebujem spoločnosť proste
aj keď tiež som taký typ, že mi vadia ľudia, musím mať vlastný priestor a izbu, kde sa môžem zatvoriť, ale nevydržala by som takto dlho
@nattyy ja ti neviem ako kto ja budem bývať u rodičov už len preto lebo vidím ako sa každý súrodenec odjebe z domu a kto sa bude o nich a o dom starať no predsa ja....
Co ja by som za to dala, byvat niekde so svojou stastnou velkou rodinkou, ale to uz ako viem je nerealne a zachvilu sa odstahujem na samotku do garzonky...
Ked chces byt sama, vzdycky sa da niekam utiect od reality len si musis take miesto najst...
@hoperpohroma ten pocit s tym dusenim mavam aj ja je to hrozne...ale nemam to stale, podla obdobia...psychika je sila @relieforsaddist toto ma nenapadlo
a komu sa chce čítať, obšírnejšia verzia zde:
mám piatich starších súrodencov 36, 33, 32, 29, 27 rokov. napočúvali sme si toho dosť - detí ako u cigáňov a podobne .. ale to mi je všetko jedno, ja svojich súrodencov hrozne ľúbim, keď som bola malá, oni už boli väčší a mama sa o mňa teoreticky ani starať nemusela, napr. do prvej triedy zš som hrdo kráčala s bračekom za ruku, lebo mama bola v kúpeľoch .. na bicykli som sa učila jazdiť s nimi, brali ma von aj keď išli na rande atď, atď ..
no a potom to prišlo ... teda najskôr pomaly najstaršia sestra začala chodiť do roboty, bráškovia na výšku ... no a potom zrazu ségra sa odsťahovala do prahy, potom sa oženil jeden brat, za chvíľu aj druhý aj tretí .. a najmladšia sestra (to je ale irónia) išla na výšku do brna ....
a zrazu .. čo to? .. maťka sama v štvorizbáku .. ako jedináčik .. čo včuľ? .... chýba mi to, predtým sa všetci sústredili na mňa, teraz už majú deti, ktoré nevedia poslúchať a ja som skončila ako operka ale som šťastná za každú chvíľu, keď nás prídu pozrieť a keď im strážim deti, tak to cítim, že sa im môžem odvďačiť za to, že sa oni starali o mňa ..
fúúú ale som sa rozkecala ale tak keď to mám zhrnúť, ja som si prežila aj veľkú rodinu, aj to, že som teraz v podstate jedináčik a môžem povedať, že veľká rodina (aspoň z môjho benjamínkovského pohľadu) je lepšia!
som na tom podobne a dosť mi to vadí, tu človek nemá pokoj ani len v kúpelni súrodencov by som kľudne brala menej, aj tak je medzi nami vzťah iba na úrovni - spolubývajúci
@relieforsaddist ja rada detstvo je krásne, brala by som ho dlhšie
@nattyy ďakujem síce boli aj nejaké ''tmavšie'' chvíle, ktoré som nespomenula, bola som decko, ktoré sa zvyklo ofučať a museli mať na mňa isto nervy a aj ja som bola na nich naštvaná, ale takto s odstupom času (už hovorím ako dôchodkyňa ) mi to príde nepodstatné a spomínam len to pekné
@alohomora tak mala si pekne detstvo a preto spominas len na to dobre takze to je spravne v podstate detstvo som mala aj ja fajn, chyta ma taka nostalgia prave len s tym rozdielom ze ta ofucanost sa mi preniesla az do puberty a drzi sa ma stale
@nattyy aale tá ofučanosť prejde raz na mňa hádam ešte aj príde neskôr ... ako aj do puberty som vhupla neskôr, lebo som si nejako nechcela priznať, že už nebudem dieťa
Pre mňa je určite 100% lepšie byť jedináčik, kým som bola menšia, tak a odjakživa desilo, že by si rodičia zadovážili ďalšie dieťa, lebo moja prvá myšlienka z prvého dňa v škôlke, ktorú si živo pamätám, bola, že všetky tie decká sú úplne blbé
Zase bola som jediné dieťa slobodnej matky v obrovskom trojgeneračnom dome s meter desať hrubými múrmi, kde nebolo počuť ani výstrel z vedľajšej miestnosti.. Vzhľadom na moju povahu a niektoré, éé, vrodené predispozície nazvime to, mi to strašne vyhovovalo a som za to úzkostlivo vďačná, ale až niekedy v sedemnástich som sa naučila normálne socializovať a dobrovoľne koexistovať s ľuďmi.
Momentálne vyrevúvam po nociach, že sme na priváte tri v trojizbovom byte..
@6 toto ma úplne desí, práveže sa nudím výlučne s inými ľuďmi.
@anitchka
ja takisto, brala by som súrodencov ale na to, že som jedináčik som dosť spoločenská, nevyhýbam sa, len mi to trvá dlhšie, musím ľudí dlhšie poznať
@anitchka
jooj ved nehovorím že nie si no to by pomohl ja zas keby som mala súrodenca, tak by som sa možno ľahšie spamätávala z niektorých vecí a ked niečo zrobím, mal by ma kto kryť
@mariquittka hej viem co myslis... ja sa niekedy citim byt tak trosku "poznacena" tym ze som jedinacik, ale niektori ludia z mojho okolia by napriklad vobec nepovedali, ze som
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
a k tomu, ze kazdy chce to, co nema - ja by som hlavne uz chcela byt samostatna a existovat nezavisle od vsetkeho a vsetkych
no a zajtra ma byt v ba (nvm, kde si) 24 stupnov a doobeda severozapadny vietor
co by som dala za to, aby som mohla mat nejakych surodencov
Ja osobne by som svoje "miesto" nemenila Síce ak najmladšia to mám aj ťažké, ale zas, keď sa pozrieš do budúcna, máš viac možností a môžeš zažiariť ako najväčšia hviezda.
Inak k prvej polovici textu, mi prišla na um táto pieseň :
@hoperpohroma inak ja mam ten isty problem, sme sa tiež prestahovali a nelubi sa mi tu, a rovno do BA ale uz sme tu asi aj 4-5 rokov, uz ked sa zamyslim zistujem, ze som sa prisposobila :/
@anitchka dohodneme sa a ja ti mozem nejakeho pozicat
@relieforsaddist no este mame svetly bod ze je sanca ze sa niekedy osamostatnime
aj keď tiež som taký typ, že mi vadia ľudia, musím mať vlastný priestor a izbu, kde sa môžem zatvoriť, ale nevydržala by som takto dlho
ja neviem, cim to je, ale mam tu otvorene okno aby som mala cerstvy vzduch a strasne casto mam pocit, ze sa tu vyslovene dusim
a ptm sa chodim na zahradu rozpravat s mackou aby ma nejeblo uplne
Ked chces byt sama, vzdycky sa da niekam utiect od reality len si musis take miesto najst...
@relieforsaddist toto ma nenapadlo
a komu sa chce čítať, obšírnejšia verzia zde:
mám piatich starších súrodencov 36, 33, 32, 29, 27 rokov. napočúvali sme si toho dosť - detí ako u cigáňov a podobne .. ale to mi je všetko jedno, ja svojich súrodencov hrozne ľúbim, keď som bola malá, oni už boli väčší a mama sa o mňa teoreticky ani starať nemusela, napr. do prvej triedy zš som hrdo kráčala s bračekom za ruku, lebo mama bola v kúpeľoch .. na bicykli som sa učila jazdiť s nimi, brali ma von aj keď išli na rande atď, atď ..
no a potom to prišlo ... teda najskôr pomaly najstaršia sestra začala chodiť do roboty, bráškovia na výšku ... no a potom zrazu ségra sa odsťahovala do prahy, potom sa oženil jeden brat, za chvíľu aj druhý aj tretí .. a najmladšia sestra (to je ale irónia) išla na výšku do brna ....
a zrazu .. čo to? .. maťka sama v štvorizbáku .. ako jedináčik .. čo včuľ? .... chýba mi to, predtým sa všetci sústredili na mňa, teraz už majú deti, ktoré nevedia poslúchať a ja som skončila ako operka ale som šťastná za každú chvíľu, keď nás prídu pozrieť a keď im strážim deti, tak to cítim, že sa im môžem odvďačiť za to, že sa oni starali o mňa ..
fúúú ale som sa rozkecala ale tak keď to mám zhrnúť, ja som si prežila aj veľkú rodinu, aj to, že som teraz v podstate jedináčik a môžem povedať, že veľká rodina (aspoň z môjho benjamínkovského pohľadu) je lepšia!
@nattyy ďakujem síce boli aj nejaké ''tmavšie'' chvíle, ktoré som nespomenula, bola som decko, ktoré sa zvyklo ofučať a museli mať na mňa isto nervy a aj ja som bola na nich naštvaná, ale takto s odstupom času (už hovorím ako dôchodkyňa ) mi to príde nepodstatné a spomínam len to pekné
Zase bola som jediné dieťa slobodnej matky v obrovskom trojgeneračnom dome s meter desať hrubými múrmi, kde nebolo počuť ani výstrel z vedľajšej miestnosti.. Vzhľadom na moju povahu a niektoré, éé, vrodené predispozície nazvime to, mi to strašne vyhovovalo a som za to úzkostlivo vďačná, ale až niekedy v sedemnástich som sa naučila normálne socializovať a dobrovoľne koexistovať s ľuďmi.
Momentálne vyrevúvam po nociach, že sme na priváte tri v trojizbovom byte..
@6 toto ma úplne desí, práveže sa nudím výlučne s inými ľuďmi.
ja takisto, brala by som súrodencov ale na to, že som jedináčik som dosť spoločenská, nevyhýbam sa, len mi to trvá dlhšie, musím ľudí dlhšie poznať
Vsak ako aj ja som spolocenska, ale tych surodencov to nikdy nenahradi, lebo pridem domov a zase som len sama v izbe
jooj ved nehovorím že nie si no to by pomohl ja zas keby som mala súrodenca, tak by som sa možno ľahšie spamätávala z niektorých vecí a ked niečo zrobím, mal by ma kto kryť