Takto, mňa k tomu dotiahla triedna na strednej, proste sa jej nepáčilo, že nezapadám do kolektívu a chodím celá čierna a spolu s mojim otcom sa dohodli na psychologičke ale chodila som tam rada, vždy som robila nejaké testy a tak a na základe toho sa rozhodovala, či im bude veriť a dávať ich ostatným (väčšinou malým deťom, keďže to bola detská psychologička), alebo je to náhodne vygenerovaná blbosť a rozprávali sme sa o hudbe a jazykoch a tak, medzitým sa vydala a teraz je na materskej
A či mi to pomohlo neviem, skôr som trocha dospela a čiernu nosím menej hlavne z praktických dôvodov a s ľuďmi sa stále nebavím, pokiaľ sa nie je o čom
a nechcela by som, co vidim okolo seba, vacsinu ludi klasicka talk therapy len dojebava a vytahuje nepodstatne zazitky spred 27 rokov ako koren vsetkeho
Ja mám zase opačnú skúsenosť oproti tomu, čo tu ostatní píšu.
Mne to dosť pomohlo, aj keď tá zmena trvala dlhšie. No a najviac mi pomohlo asi to, že mi vždy ukázala pohľad na vec z inej strany a ja som postupom času začala premýšľať o veciach úplne inak
Moja psychologička bola učiteľka klavíra, stale som jej porozprávala všetko a tak.. a občas mi kvôli tomu chýba klavír, lebo nemám komu dospelému sa vykecať.
To či ti to pomôže závisí dosť od toho či máš dobrú psychologicku a od toho či ty sama chceš aby ti pomohla
Mne tá moja pár rokov dosť pomáhala.... najprv. Skrze autogenny tréning a potom hlavne tým že ona bola matkou 6 deti, čiže také potlapkavanie po pleci že nie som zle dieťa, som len hromozvod a že som silná moc a taq
A jednoznačne ju zmen.... žiaľ je plno psychologov čo si nabiflili titul ale tych fajnych je už menej....
Nepomohlo, mama ma tam pred pár rokmi vzala, kvôli tomu, že som neznášala jej frajera ( proste boli sme len my dve a bolo pre mňa tažké už len to, že nie je s otcom a nenávideli sa..a zrazu prišiel on..) no a ja som mu nonstop robila naprieky, s mamou som sa neustále hádala a tak.. No myslím, že to nepomohlo, lebo to ani nemohlo, bola to prekážka, ktorú som musela zvládnuť sama a nejaké reči "ale prečo ho nemáš rada, prečo sa s ním nezahráš a prečo a prečo.." by nepomohli nikomu. Well, ešte že je to tu anonymné....
@7 no nepovedal mi nic na co by som uz davno neprisla aj sama a casom som ho prilis "prekukla" takze este aj na to o com sme sa rozpravali som uz vedela co povie takze to uplne stratilo vyznam (ak to niekedy vobec malo). Bola som tam mozno 5x mozno viac ale z toho som 2x povedala asi tolko ze dobry den a dovidenia pri odchode
No dost raz u roznych, ale zatial som ziaden pozitivny vplyv ani raz nepostrehla skor som este ja ich zdeptala - jedna vkuse citila tlak na hrudi z mojich stavov a jeden sa dokonca tusim rozplakal mne uz niet pomoci
cca od 12 do 14 ma tam nutili chodit a boli to jedny z najhorsich zazitkov v zivote, okrem ineho mi dokonca stanovila asi tri diagnozy na ktorych sa teraz totalne smejem ked sme sa o nich ucili v skole lebo s tym nemam nic spolocne absolutne, ona nejako opomenula jednu zasadnu diagnozu ktora sa vola puberta
Mam pocit ze ta zenska si tam do toho notesu kreslila koniky kym ja som jej rozpravala o svojom probleme... neviem na co to bolo dobre lebo som sa od nej nic poucne nedozvedela ale budis
Bola som raz, keď som mala 8. Úprimne, ani som nepocítila že som tam bola, pretože so mnou sa vlastne ani nerozprávala, neviem k akému záveru došla. Dala mi vyplniť pár testov (milujem testy, hlavne tie psychotesty), a potom hovorila už iba s mojou mamou.
Ale šla by som zas, bavilo by ma písať tie najšialenejšie odpovede, schválne, čo by z toho vyčítala doktorka .D
z dalsich skusenosti viem, ze vybrat si dobru starostlivost v tejto oblasti je to najdolezitejsie, aj ak za to mas platit poriadne prachy...preto tu podla mna skoro vsetci pisu negativne skusenosti, pretoze to boli "klasicki psychologovia" typu "hlavne vela neplatit lebo porozpravat sa mozes s hocikym"...ale tak to nefunguje.
Podla mna to je dobre len pre ludi co tomu veria inak je to kktina cela psychologia ako ti kurva moze niekto pomoct sa zmenit tym ze ti nieco bude rozpravat ? To je to iste ako motivacne videa a podobne blbosti mozno tak na minutu ti to da nejaku tu myslienku ze "no super ja to dam" ale to je len taky prvotny pocit nic ine vstanes od PC a ten pocit je v riti
Áno a odvtedy psychológii neverím. Teda nevravím, že niekomu to nemôže pomôcť, ale určite nie každému.
Potom ma raz poslali k psychiatrovi keď som bola hospitalizovaná v nemocnici namiesto toho, aby ma normálne liečili na to, čo mi skutočne bolo. Nemám slov. On sa ma však zastal a jediný mi tam veril, že vravím pravdu. Potom mi rodičia vybavili prevoz do druhej nemocnice a tam ma našťastie začali liečiť na to, čo mi naozaj bolo. Musela som tam byť vyše týždňa na infúziách a antibiotikách, nesmela som nič jesť zatiaľ čo v tej prvej nemocnici ma nútili jesť nasilu vyprážané jedlá a potom mi bolo vždy strašne zle a strávila som hodiny na záchode :/ Tie slovenské nemocnice sú normálne až zdraviu nebezpečné. Nebyť toho prevozu, tak neviem, čo by so mnou nakoniec bolo... Desím sa vôbec si na to len pomyslieť.
Ale s psychiatrom mám žiaľ skúsenosti aj relatívne aktuálne a myslím si, že mi to pomohlo. Aspoň sčasti určite.
@7 z toho si nič nerob, aj ja som od tej psychologičky chodila strašne zdeptaná Stále chcela vedieť, že čo ma trápi a trápilo v minulosti a ja som potom zistila, že ma trápi vlastne strašne veľa vecí a to ma neskutočne deptalo Ani nevieš, ako mi potom odľahlo, keď som sa na to vykašľala.
@yacopsae Mne zase dala takú krabicu s hračkami, nech vyberiem z nej hračky, ktoré mi pripomínajú niečo v mojom živote alebo tak nejak. Asi 5 min som nad tým maturovala, fakt som sa snažila, nechcela som ju sklamať, ale nakoniec som nevybrala ani jedinú hračku. Keď mne tie hračky pripomínali iba...hračky
Podľa mňa pokiaľ človek chce naozaj niečo robiť s tým problémom, s ktorým za ňou príde, tak ho vie navigovať správnym smerom. Ale to, čo urobí, je už na ňom. Ale v prvom rade treba nájsť takú psychologičku, ktorá sama nepotrebuje už nejaké "vyššie ruky" a neprenáša jej vlastné problémy na ostatných - takých je už, bohužiaľ, väčšina.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
35 komentov
A či mi to pomohlo neviem, skôr som trocha dospela a čiernu nosím menej hlavne z praktických dôvodov a s ľuďmi sa stále nebavím, pokiaľ sa nie je o čom
a nechcela by som, co vidim okolo seba, vacsinu ludi klasicka talk therapy len dojebava a vytahuje nepodstatne zazitky spred 27 rokov ako koren vsetkeho
Mne to dosť pomohlo, aj keď tá zmena trvala dlhšie. No a najviac mi pomohlo asi to, že mi vždy ukázala pohľad na vec z inej strany a ja som postupom času začala premýšľať o veciach úplne inak
Inak paradoxne, neznášala som hrať na klavír
Mne tá moja pár rokov dosť pomáhala.... najprv. Skrze autogenny tréning a potom hlavne tým že ona bola matkou 6 deti, čiže také potlapkavanie po pleci že nie som zle dieťa, som len hromozvod a že som silná moc a taq
A jednoznačne ju zmen.... žiaľ je plno psychologov čo si nabiflili titul ale tych fajnych je už menej....
@narazuvzdornaa o to ide, ak bol ten zážitok, čo niekoho dojebal spred 27 rokov negatívny, tak ho treba vyriešiť a pochopiť aj po 27 rokoch.
Ale šla by som zas, bavilo by ma písať tie najšialenejšie odpovede, schválne, čo by z toho vyčítala doktorka .D
z dalsich skusenosti viem, ze vybrat si dobru starostlivost v tejto oblasti je to najdolezitejsie, aj ak za to mas platit poriadne prachy...preto tu podla mna skoro vsetci pisu negativne skusenosti, pretoze to boli "klasicki psychologovia" typu "hlavne vela neplatit lebo porozpravat sa mozes s hocikym"...ale tak to nefunguje.
Podla mna to je dobre len pre ludi co tomu veria inak je to kktina cela psychologia ako ti kurva moze niekto pomoct sa zmenit tym ze ti nieco bude rozpravat ? To je to iste ako motivacne videa a podobne blbosti mozno tak na minutu ti to da nejaku tu myslienku ze "no super ja to dam" ale to je len taky prvotny pocit nic ine vstanes od PC a ten pocit je v riti
Potom ma raz poslali k psychiatrovi keď som bola hospitalizovaná v nemocnici namiesto toho, aby ma normálne liečili na to, čo mi skutočne bolo. Nemám slov. On sa ma však zastal a jediný mi tam veril, že vravím pravdu. Potom mi rodičia vybavili prevoz do druhej nemocnice a tam ma našťastie začali liečiť na to, čo mi naozaj bolo. Musela som tam byť vyše týždňa na infúziách a antibiotikách, nesmela som nič jesť zatiaľ čo v tej prvej nemocnici ma nútili jesť nasilu vyprážané jedlá a potom mi bolo vždy strašne zle a strávila som hodiny na záchode :/ Tie slovenské nemocnice sú normálne až zdraviu nebezpečné. Nebyť toho prevozu, tak neviem, čo by so mnou nakoniec bolo... Desím sa vôbec si na to len pomyslieť.
Ale s psychiatrom mám žiaľ skúsenosti aj relatívne aktuálne a myslím si, že mi to pomohlo. Aspoň sčasti určite.
@7 z toho si nič nerob, aj ja som od tej psychologičky chodila strašne zdeptaná Stále chcela vedieť, že čo ma trápi a trápilo v minulosti a ja som potom zistila, že ma trápi vlastne strašne veľa vecí a to ma neskutočne deptalo Ani nevieš, ako mi potom odľahlo, keď som sa na to vykašľala.