Existuje čas aj v duchovnom svete? Ak áno, ako tam asi plynie? Rovnako ako tu na zemi? Alebo nejako odlišne? Mohla by či už "hodina" alebo "celý deň" v duchovnom svete trvať tu na zemi desaťročia, stáročia, tisícročia alebo snáď milióny rokov?
Jednoducho.
Kedze sa nikto nezhodne na tom, cim by duchovny svet mal byt, cas v nom neomylne plynie tak, aby ponaucenie z celeho pribehu uzdravilo vsetky bolesti, prikoria a neprava, ktore sa odohravaju tu a teraz a pred ktorymi utekame.
Na fyzike nám hovorili že čas plynie podľa viacerých faktorov, pamätám si akurát gravitáciu a asi aj preto som nedal zápočet.
Ak nejaký duchovný svet je (nechcem aby smrť bola koncom všetkého, preto dúfam že existuje), tak dúfam že je tam rovnaká gravitácia ako na zemi lebo lietanie by ma rýchlo omrzelo
Dneska som sa po ceste do práve zamýšľala nad presne takýmto niečím. Neviem ti odpovedať. Nikto živý to podľa mňa nemôže tvrdiť s presnosťou. Je to o viere, ktorú máš a s tým spojené veci. Ja som momentálne v štádiu života, že veľmi dúfam, že nejaká duša vôbec existuje. Nie som kresťanka, ale verím v dušu a veľmi verím (teda snažím sa veriť), že neexistuje iba telo, ktoré po smrti proste zhnije. Ale v poslednej dobe mi logika napovedá, že to tak bohužiaľ asi funguje, i keď stále sa snažím veriť, že nie.
@paulieevans v poslednej dobe máš dobrú logiku ale veriť tak či tak neprestávaj, viera je dobrý motivátor
podľa mňa ak v jazyku ,,duchovný svet,, budem chápať svet mimo nášho vnímania, potom si myslím že naše vnímanie času je prispôsobené našim telám a mozgom, neviem či existujú nejaké objektívne znalosti o tom že sa dá predpokladať že rýchlosti a planutie hmoty a energie má takú a takú rýchlosť - nezávisle od našeho zmyslového vnímania, ale ak nie, potom je celkom dosť možné že vesmír sa už celý stal a my vnímame že sa ešte stále deje len preto že sme jeho súčasť ktorá ma nastavení vnímanie inak - pomalšie, vlastne takto.. vesmír sa stále deje, práve teraz, no pritom sa už celý udial - ak má teda vôbec nejaký začiatočný a konečný bod ... každopádne to čo vidíme a žijeme teraz sa už mohlo stať veľmi dávno ... no a až by rýchlosť niektorých dejov vo vesmíre ktorá je závislá od rôznych iných fyzikálnych procesov (napríklad aj tej gravitácie) bola všeobecne približne aj nami dobre určovaná, potom sa to síce deje teraz ale s odchýlkami (ale táto možnosť je mi nelogická, kedže je vesmír relatívny pochybujem že časové plynutie tu na tejto planéte ktoré je závislé na presnej rotácii planety a pohybe celkovo je smerodajné a objektívne) ...
no a ešte jedna vec stojí každodenne za zamyslenie, to čo vnímame aké spektrum očami je iba škála, určitá ... čiže ak idete po ceste a vidíte kvety, stromy, lampy ... vidíte to všetko len cez nejaký filter, vaše oči, v skutočnosti je to neskutočne vela častíc a energie v pohybe a v procese, horšie je že sa tento svet dá sledovať asi len subjektívne a možno (pravdepodobne že samozrejme nie) neexistuje objektívny pohlad ... čo aj z takej nedelnej prechádzky parkom urobí fakt zážitok ... no nič každopadne je to zaujímavé dosť ...
no a k otázke, myslím si preto že čas ako ho poznáme tu na tejto planéte plynie čisto iba tu ... na to aby plynul aj niekde inde asi zhruba takto ako u nás by museli byť prítomné rovnaké podmienky ako pri vzniku a udržiavaní existencie našej planety v tomto solárnom systéme + rôzne iné vplyvy a podobne ... a aby osm nezabudol klučové je samozrejme aj naše vnímanie dejov - času, naša schopnosť v pomere vnímať - reagovať
@melancholik U mňa je to bohužiaľ taký proces, že najprv som bola normálne veriaca katolíčka ako dieťa, lebo ma k tomu rodina viedla, potom, keď som dostala trochu rozumu, čo bolo asi keď som mala 14 som začala čítať o náboženstvách a tak a hľadala som samú seba - najbližšie som bola asi k buddhizmu, keďže pre mňa najlogickejším vysvetlením duše je určite reinkarnácia no a teraz postupom času proste ako nad tým premýšľam ma tá akákoľvek viera v dušu opúšťa. Ale nechcem to, proste, strašne by som chcela veriť, ale akokoľvek sa nad tým zamyslím som čím ďalej tým viac skeptická a všetko čo sa v mojom živote stalo nadprirodzené si vysvetľujem nejak racionálne. I keď jednu vec asi nikdy nevysvetlím a možno to je ten dôvod prečo ešte aspoň trochu verím.
@paulieevans človek sa môže pokúšať Boha hocijako spochybniť.
Ale logicky, dá sa Boh spochybniť? Katolík, cirkve verí to, čo im bolo zjavené... nikdy si nepočula niekoho hovoriť o tom, ako koná Boh v jeho živote? Alebo si to nikdy nezažila?
Možno, že ti to zovšednelo a teraz potrebuješ vidieť nejaký ozaj úžasný zázrak... lenže to by sme potom verili na základe pocitov a emócií, nie na základe rozhodnutia, že sa Bohu otvorím...
To čo je tu pomale je v nebi rýchle a to čo je tu rychle tak je v nebi pomale - aspoň tak nám to povedala sestrička.ci je na tom niečo pravdive to neviem
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
Kedze sa nikto nezhodne na tom, cim by duchovny svet mal byt, cas v nom neomylne plynie tak, aby ponaucenie z celeho pribehu uzdravilo vsetky bolesti, prikoria a neprava, ktore sa odohravaju tu a teraz a pred ktorymi utekame.
Ak nejaký duchovný svet je (nechcem aby smrť bola koncom všetkého, preto dúfam že existuje), tak dúfam že je tam rovnaká gravitácia ako na zemi lebo lietanie by ma rýchlo omrzelo
podľa mňa ak v jazyku ,,duchovný svet,, budem chápať svet mimo nášho vnímania, potom si myslím že naše vnímanie času je prispôsobené našim telám a mozgom, neviem či existujú nejaké objektívne znalosti o tom že sa dá predpokladať že rýchlosti a planutie hmoty a energie má takú a takú rýchlosť - nezávisle od našeho zmyslového vnímania, ale ak nie, potom je celkom dosť možné že vesmír sa už celý stal a my vnímame že sa ešte stále deje len preto že sme jeho súčasť ktorá ma nastavení vnímanie inak - pomalšie, vlastne takto.. vesmír sa stále deje, práve teraz, no pritom sa už celý udial - ak má teda vôbec nejaký začiatočný a konečný bod ... každopádne to čo vidíme a žijeme teraz sa už mohlo stať veľmi dávno ... no a až by rýchlosť niektorých dejov vo vesmíre ktorá je závislá od rôznych iných fyzikálnych procesov (napríklad aj tej gravitácie) bola všeobecne približne aj nami dobre určovaná, potom sa to síce deje teraz ale s odchýlkami (ale táto možnosť je mi nelogická, kedže je vesmír relatívny pochybujem že časové plynutie tu na tejto planéte ktoré je závislé na presnej rotácii planety a pohybe celkovo je smerodajné a objektívne) ...
no a ešte jedna vec stojí každodenne za zamyslenie, to čo vnímame aké spektrum očami je iba škála, určitá ... čiže ak idete po ceste a vidíte kvety, stromy, lampy ... vidíte to všetko len cez nejaký filter, vaše oči, v skutočnosti je to neskutočne vela častíc a energie v pohybe a v procese, horšie je že sa tento svet dá sledovať asi len subjektívne a možno (pravdepodobne že samozrejme nie) neexistuje objektívny pohlad ... čo aj z takej nedelnej prechádzky parkom urobí fakt zážitok ... no nič každopadne je to zaujímavé dosť ...
no a k otázke, myslím si preto že čas ako ho poznáme tu na tejto planéte plynie čisto iba tu ... na to aby plynul aj niekde inde asi zhruba takto ako u nás by museli byť prítomné rovnaké podmienky ako pri vzniku a udržiavaní existencie našej planety v tomto solárnom systéme + rôzne iné vplyvy a podobne ... a aby osm nezabudol klučové je samozrejme aj naše vnímanie dejov - času, naša schopnosť v pomere vnímať - reagovať
Sú len dimenzie navrstvené jedna na druhej. Bytosť operujúca v 5D môže zostúpiť a prejaviť sa v 3D.
Alebo neviem, čo by si si od nás, zväčša bytostí v telách z mäsa a kostí, rád prečítal.
Ale logicky, dá sa Boh spochybniť? Katolík, cirkve verí to, čo im bolo zjavené... nikdy si nepočula niekoho hovoriť o tom, ako koná Boh v jeho živote? Alebo si to nikdy nezažila?
Možno, že ti to zovšednelo a teraz potrebuješ vidieť nejaký ozaj úžasný zázrak... lenže to by sme potom verili na základe pocitov a emócií, nie na základe rozhodnutia, že sa Bohu otvorím...