@lizziedash písal som už raz o tom v inom fóre kde sa preberalo priľahnutie ale skopnem a pošlem... síce som tam napísal iba veci čo sa týkali mojích priľahnutí, síce som aj spomínal ako u nás kedysi strašilo
@malapohroma možno sú duchovia zlý preto že sú tam kde nemajú a nechcú byť, čiže medzi nami... a pomstievajú sa všetkým zato pomstievajú sa možno zato že ich niekto vyrušil z väčného odpočinku, že ich vyvolal niekto a neodvolal späť...
@lizziedash ani som to necenzuroval je to tak ako som to vtedy napisal... je to hlavne o prilahnuti, chcel som ti to poslat TS ale nechcelo mi to akosi odoslat
priľahnutie som zažil prvý krát asi pred piatimy rokmy... začalo to tým že som počul nejaké kroky v byte, myslel som si že prišla moja mamka z práce domou, potom som pocitil prítomnosť nejakej osoby v izbe, chcel som sa pozrieť, otvoriť oči ale nešlo to. Zrazu som videl pred sebou nejakého človeka (myslím v hlave nie očami) počul som pri tom krik ľudí, strašne odporný krik stovky ľudí, dá sa to prirovnať k tomu akoby ste počuli peklo, odporný, žalostný krik akoby kričali od bolesti. Bolo to dávno a nedá sa to detailne opísať čo sa vtedy dialo. Viem ešte že som vtedy nemohol dýchať a prebral som sa tak že som sa zrazu s hlbokým nádychom posadil na posteľ, pociťoval som bolesť v hrudi. Vtedy som si myslel že som na chvíľu umrel, že som prežil infarkt alebo niečo také, ináč som si to nevedel ani vysvetliť. Ako som človek realista a v duchov a nadprirodzené veci som neveril, skôr som nechcel veriť, keďže v našom byte "strašilo". Prítomnosť iných bytostí som cítil od malička a aj moja rodina. Raz sa nám napr. stalo keď sme pozerali všetci v obývačke cartoon network, mohol som mať vtedy 9-10rokov všade bola tma, keď zrazu sa nám v kuchyni počuteľne otvoril šuplík s varechami a niekto sa v nich začal prehrabávať. Môj otec s mamou išli prv do kúpelne po "zbraň" takú veľkú varechu ani nwm načo nám vtedy bola. Mysleli sme si že je tam zlodej ale keď tam prišli rodičia nikoho tam nenašli len otvorený ten jeden šuplík.
Alebo moja sestra mi raz ráno rozprávala že sa v noci zobudila a videla kľačať pri mojej mamke posteli psa a že za záclonou videla nejakú ruku.
Alebo môj brat raz tiež v noci nemohol spať a pozeral sa na bábiky čo mala sestra uložené na posteli a videl ako sa jedna naňho začala pozerať, že normálne otáčala hlavu smerom k nemu a pozerala naňho, že si pretrel oči a pozeral znovu naňho pričom začala otáčať nohu, vtedy ma zobudil ale keď som sa naňu pozrel vyzerala normálne.
Stalo sa veľa takých drobných vecí ale aj tak som neveril na nič nadprirodzené, až pokiaľ ma nezačalo po prvom raze priľahovať častejšie...
Priľahnutie je zatial asi najstrašnejšia, najhoršia vec čo sa mi v živote stala. Ten čo to zažil tak vie o čom hovorím a vravím že by som to neželal ani najhoršiemu nepriateľovi. Som silný človek a každý vie že sa len tak niečoho nezľaknem. S priľahnutím som sa snažil aj bojovať, ešte vtedy za mladi ale neúspešne. Síce odkedy ma začalo priľahávať už nič iné čudné sa v našom byte neudialo, akoby ten duch čo nás tie roky "strašil" sa zameral iba na mňa. Z bytu sme sa pred troma rokmy presťahovali do domu. S počiatku asi pol roka sa nič neudialo ani raz ma nepriľahlo, kiežby to aj tak ostalo. Priľahuje ma dodnes, niekedy raz za mesiac niekedy aj trikrát za noc. Nieje to nejak systematicky aj keď by som si to mohol poznačovať že kedy a ako a nejaký systém by som v tom našiel. NIKDY ma nepriľahlo mimo svojej postele, v posteli niekoho iného alebo u priateľky. Takže toto je jeden s dôvodov prečo som vylúčil svalovú paralízu, keďže naňu by nemalo mať vplyv miesto kde spím. Jeden jediný krát ma priľahlo v spoločnosti iného človeka, mojej priateľky, keď u mňa spala. To priľahnutie bolo vtedy úplne slabé, iba som pocítil ten známy pocit toho že vás ide priľahnúť a bolo to jediný krát čo ma vtedy ani nepriľahlo, čiže žiadna bolesť na hrudi, žiadny zastavený dych, aj keď s tým dychom je to polemizujúce keďže raz môžem dýchať raz nie a niekedy sa zas začínam dusiť.
Túto tému som si vyhľadal znovu po dlhej dobe, či ľudia neprišli na niečo nové (nielen na birdzi) keďže v pondelok ma priľahlo už horším spôsobom, síce začalo to normálne (aj keď neviem čo je natom normálne) obvyklím spôsobom. Prvé priľahnutie pohodka však som si už zvykol aj keď síce ma to vie vždy pekne vykoľajiť. Sadol som si na posteľ rozdýchal som si, ponadával a znovu som sa uložil do tej istej polohy, zrazu ma znova priľahlo po tom priľahnutí som sa už ani neusadil len som zmenil polohu z jedného boku na druhý pričom so si znovu ponadával že čo ti je*e prestaň s tým.. áno ja sa už s tým duchom rozprávam a tykám si s ním.. alebo tou chorobou na druhom boku čo som po chvíľi zistil nepomohlo a znovu ma priľahlo a to už som mal toľko adrenalínu v sebe že keď som sa znovu s toho dostal som myslel že nezaspím, tak som si ľahol na chrbát a pozeral som sa na strop s otvorenými očami, asi minútku a verte že som nezaspal. Priľahlo ma 4x a z otvorenými očami som len tak tam ležal, do pár sekúnd ma zalial pot, cítil som ako ma niečo tlačí do postele ako mi srdce divo bije, prestával som vidieť zrak som mal rozmazaný, bolo to strašné ale snažil som sa bojovať, to ako s tým bojujem nejdem opisovať bo to sa asi ani opísať nedá, proste len toľko že bojujem s tým v hlave... myslel som si v tom okamihu že už je koniec normálne že s tohto sa už nedostanem, bolo to asi najintezívnejšie priľahnutie čo som zažil... v hlave som si už predstavoval svoju priateľku, veľmi ťažko mi to šlo a vravel som tomu "duchovi" alebo samému pre seba v hlave že to nie že ju chcem ešte vidieť a v tom niekde pri temene hlavy aj keď neviem vysvetliť že prečo pri temene ale tak som to cítil sa začal smiať (ten duch, alebo pre tých čo neveria počul som smiech) bol to odporní smiech, taký diabolský... to už bolo moc na mňa ale niečo mi v hlave vsugeneroval niečo mi chcel odkázať čo to bohužial neviem ale v tom momente som to vedel ... po smiechu s majím telom pár krát škublo a niečo také ako keď povolil tlak čo ma tlačil do postele ma postel vyšvihla hore trochu akoby moje telo sa s tej pružiny nadnieslo nad posteľ, síce viem že som celý čas tu postel pod sebou cíítil.
Ľudia môžte mi veriť nemusíte... deje sa mi to a je to zlé. Teraz viem že ak sa to do roka nepolepší a ak sa to bude zhoršovať tak vás s tohto sveta opustím... nenašiel sa ešte nik a ani nič som nenašiel čo by mi mohlo pomôcť. A moja priateľka ma o mňa strach keď jej občas poviem že ma zasa priľahlo je zúfala. Bojí sa pri mne spávať, sama mi to povedala.. ešte šťastie že som jej nepovedal o všetkých priľahnutiach... povedal som jej len o tých slabších...
PRIĽAHNUTIE mi zmenilo život, či mňa, moju osobnosť ale aj to s kým sa stýkam.. Toto tu čo som napísal všetko znie ako keby som sa priľahnutím zaoberal každý deň, ale verte že to tak nieje a iba málo ľudí vie vôbec že čo vlastne prežívam. Som normálny chalan a mávam normálne dni ako vy... len noci mám o čosika iné.
@edita12 ak s tým chceš žiť tak to nemôžeš brať vážne a nikdy nesprav takú chybu ako ja že ti to zmení psychyku a aj pohľad na svet. s prvu mi pomááhalo keď som pri tom začal predstavovať krásne veci ako lúku plnú kvetov, motýle a také maličkosti, aj keď časom dá sa povedať že ten "duch" alebo strach začalo tie veci meniť na niečo strašné ale to nejdem rozoberať, pár priľahnutí mi to obmäkčilo a možno tebe to vydrží a budeš to mať jednoduchšie po celú dobu pokiaľ sa ti to bude diať.. drž sa
no ja neviem. v tom verím, že veľa vecí ešte nerozumieme ale či sú nadprirodzené, alebo nie, to neviem. aj ja som videl v živote niekoľko čudných vecí, ale potom vždy sa vysvetlilo čo to vlastne bolo. V 1900 ešte elektrina bola mágia, a v grécku mysleli že blesk je zbraňou Zeusa. Používame menej ako desať percent nášho mozgu, kto vie čo bude stať keď prídeme na to, ako používať ostatné často, a čoho budeme schopní... Ale ja si myslím, že to nebude nadprirodzené, lebo aj my sme časťou prírody, nie?
@malapohroma ... áno tak sa to najčastejšie opisuje, tlačenie do postele
@midnight prečo som písal o prišahnutí viď. vyššie.. a samozrejme som na začiatku napísal že môj koment sa bude týkať priľahnutia, takže kto chce nech číta, nebudem nikoho do toho nútiť
nie sú nadprirodzené, sú prirodzené, len my ich nevieme pochopiť.....verím, pretože viem, videla som, počula som, cítila som to, čomu iní neveria....no nepresviedcam nikoho - dúfam, že každý raz a rovnako aj ja prídeme tým "záhadám" na koreň.....možno v čase našej smrti, možno inokedy, len dúfam, že sa to stane....
@monkez mala som chlapca, ktoreho prilahavalo ako teba....ked som tu svinu videla prvykrat skoro som sa posrala od strachu!! aj keď som vôbec nevedela rozlíšiť, čo to je, bol to len akoby tieň - naozaj sa to nedá opísať!!
ja mám napríklad doma dvoch poltergheistov už roky a nikomu sa ich nepodarilo vyhnať a už to ani neskúšam - zvykla som si na nich, okrem hluku a elektroniky mi nerobia nič, takže pohoda
@monkez táraš pičoviny. duch nemôže podľa prírodných a fyzikálnych zákonov existovať, pretože vedomie musí byť spojené zo žijúcim telom. a je jedno čo povieš, tieto zákony sa jednoducho porušiť nedajú.
@obnoxious podľa prírodných a fyzikálnych zákonov človek by napríklad nemal lietať a viď, nieje možné aby sa dostal do kilometrovej hĺbky v mori... atď. hlavná vec že prírodné a fyzikálne zákony si udal sám človek s pozorovania vlastnými zmyslami, ktoré si myslím že sú dosť obmedzené nato aby vnímali všetko čo sa deje okolo.
Vedomie musí byť spojené zo žijúcim telom.. no nwm ja som ducha ako vedomie nenazval, nazval si ho ty vedomím čo v duchov ani neveríš. Ja si myslím že duchovia niesú vedomé bytosti alebo energia...
Nejdem ti brať názor len ti ukazujem iný pohľad na svet.
@monkez Preboha to sa stava mne že počujem kroky. Ale len vtedy keď som sama doma. Niekedy sa zobudím a nemôžem zaspať lebo cítim ako keby niekto okolo mňa stal. Hrozne dačo.
Verim, ze existuje duchovny svet, verim v boha (a zaroven uznavam vedu) ale nemyslim si, ze duchovia maju vplyv na svet ludi, napriem tolkym pribehom o ich existencii. Aj ja som zazil niekolko nevysvetlitelnyh veci, a aj v mojej rodine sa toho uz dost "nadprirodzeneho" udialo, no neverim, ze su to duchovia.
Skuste mi niekto povedat co je to duch.
@monkez@19 ani ja nemam rad ludi kde pchaju nasu fyziku vsade kde sa len da (najma vesmir), no tieto zakony nie su ludmi vymyslene zakony, ale Zemou vytvorene zakony, ktore vplyvaju v tomto svete na vsetko rovnako. Povedzme, ze existuje nejaky asralny svet kde ziju duchovia, ktory by mal vlastne zakony. Podla duchovnych pribehov by teda duch presiel z astralneho sveta do ludskeho a naopak.
Kurnik, ja ked som sa takto zamyslel, tak som sa pocas pisania dostal k uplne inemu nazoru ako som mal. Wau. Chcel uviest priklad: ked clovek pride do vesmiru, tak po istej hranici, nanho ihned zacnu platit zakony ineho sveta (vesmiru v tomto pripade). A ak som sa nad tym zamyslel, tak mi v hlave zasvietilo a prave ten vplyv fyziky mi vysvetlil fungovanie duchov. Uz mam strasne rozlietane myslienky, ale nevadi Mame astralny svet, ludsky svet a dalsie svety, ktore maju svoje zakony, "obyvatelov", hranice. Povedzme, ze sa duch dostane z asralneho sveta do ludskeho a zacne nan platit nasa fyzika, co je dovod, e ludia pocuju kroky, vidia tiene, ze duch pohne predmetom/ udrie cloveka. Zaroven to vysvetluje, ze nie vsetci ludia vnimaju duchov (v nasom svete je len ten, ktory presiel cez hranicu, ostatni su doma). Mozno to, ze presli do ineho sveta je pricina ich agresivity. Boze, z tejto mojej filozofie mi uz uplne drbe.
Stale mi vrta v hlave co je duch, ale to sa mi uz nechce pisat.
@monkez tieto zákony sa dajú oklamať ale nie porušiť. ale jedna vec je zaujímavá- v nadprirodzené sily veria len dva typy ľudí: teenageri a duševne chorí. tá prvá skupina chce len zaujať a tej druhej straší v hlave. takže radšej užívaj svoj promazín aby ťa už duchovia nestrašili
@obnoxious to by som chcel vedieť kde si také iformácie vyčítal o tých dvoch typoch ľudí... ale tak nwm ja by som dal aj tretí typ aspoň aj štvrtý a piaty... jednoznačne aj takých ktorý drogujú, ktorý majú s tým skúsenosti a napr. aj takých ktorý si vedia pripustiť že niečomu nechápu a dajú prístup rôznym konšpiráciam.
Hlavne si ale zapamätaj to, že keď ti to nepotvrdil nejaký americký vedec tak to nemôže existovať. A to že ak verím v Boha tak prečo by som nemohol veriť aj v duchov, keď je XY ľudí ktorý tvrdia že videli alebo majú skúsenosti s nadprirodzenými vecami. A koľkí videli Boha? A aj tak v neho milióny ľudí verí...
@monkez jebem na všetkých amerických vedcov. používam vlastný rozum. a vyskúšal som množstvo drog a nikdy som ducha nevidel. ps: xy ľudí je šialených. xy ľudí chce zaujať. len preto že nejaká ožratá 14 ročná puberťáčka tvrdí že videla ducha hneď musím v duchov veriť?
@monkez vyskúšal som. už len húlim trávu. a myslím že mám viac rozumu ako tie milióny čo veria v boha. Spoliehať sa na to, že niekto koho nevidia a ktorý bol len tak mimochodom vymyslený k ovládaniu más, ťa povedie, pomôže ti, zachráni ťa atď. je prejav primitivizmu, detinskosti a neschopnosti
@obnoxious no nwm, síce som neveriaci ale tých veriacich moc nezatraťujem. Ak verí nech si verí, možno je to dobré uvolnenie a psychická podpora. Zavrhujem jedine takých fanatikov, čo chodia 3x za deň do kostola, doma počúvajú jedine tú kresťanskú stanicu, modlia sa pred každým kusnutím do chlebíka, mal som kamaráta čo nútil svoju priateľku chodiť do kostola a ak nešla sa inač na ňu sral.. a to mali vtedy cca 16 rokov to už je naozaj choré, ale taká zdravá viera myslím že nieje až tak na škodu...
ja verím na duchov.v mojej izbe niekedy postraší a neviem či su to nahody alebo niečo raz som sa zobudila v hodine ked mi zomrela starka,išla som si pozerať tv a zrazu sa mi zapol notebook a vypol toho som sa strašne zlakla alebo som sa išla kupať a mam hned vedla kupelne izbu a zapla sa mi len tak pesnička
verim ze existuje aura, ze sa da naucit kineza, ze duchovia a strazcovia prirody existuju, ze vo vesmire nie sme najmudrejsie bytosti a ze zajtra bude pekne je to nadprirodzene však?
Pre boha. Vy pozerate privela hororov. Duchovia neexistuju. Ani sem neprichadzaju zo ziadnych paralelnych svetov pretoze tieto svety su nasim rozmerom nedosiahnutelne aj ked su vziadlene len niekolko nanometrov od naseho sveta. Dalsi dovod je ze duchovia nemaju vedomie, tym padom sa nevedia hybat a nevedia konat podla uvazenia, to co ste tu trepali ze ste sedeli v obyvacke a suflik v kuchyni sa otvoril to je len vysvetlitelna anomalia. V nasom svete je plno nevyriesenych zahad ale ziadna znich nieje nadprirodzena. Staci ked trochu rozumiete fungovaniu veci a musi to napadnut aj vam.
Duchovia NEEXISTUJU. Hovori sa im demoni, je to entita s onej dimenzie, zivy sa vasim strachom, preto sa vas snazia strasit a vyvolavaju vo vas emociu zvanu strach. Ak uvidite vyziu vasej mrtve babicky, alebo dedka, kohokolvek, je to demon. Oni sa totiz radi sa pretvaruju, aby vas pomiatli.
A chcem upozornit, ze skuste si dat s izby prec zrkadla. Len [pre vase dobro
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
44 komentov
len som este neprisla na to preco su zli
@malapohroma prečo si myslíš že sú zlí?
@malapohroma prečo si myslíš že sú zlí?
ale keď už, tak verím. minimálne mi po ostatnej sobote ani nič iné neostáva.
@malapohroma možno sú duchovia zlý preto že sú tam kde nemajú a nechcú byť, čiže medzi nami... a pomstievajú sa všetkým zato pomstievajú sa možno zato že ich niekto vyrušil z väčného odpočinku, že ich vyvolal niekto a neodvolal späť...
priľahnutie som zažil prvý krát asi pred piatimy rokmy... začalo to tým že som počul nejaké kroky v byte, myslel som si že prišla moja mamka z práce domou, potom som pocitil prítomnosť nejakej osoby v izbe, chcel som sa pozrieť, otvoriť oči ale nešlo to. Zrazu som videl pred sebou nejakého človeka (myslím v hlave nie očami) počul som pri tom krik ľudí, strašne odporný krik stovky ľudí, dá sa to prirovnať k tomu akoby ste počuli peklo, odporný, žalostný krik akoby kričali od bolesti. Bolo to dávno a nedá sa to detailne opísať čo sa vtedy dialo. Viem ešte že som vtedy nemohol dýchať a prebral som sa tak že som sa zrazu s hlbokým nádychom posadil na posteľ, pociťoval som bolesť v hrudi. Vtedy som si myslel že som na chvíľu umrel, že som prežil infarkt alebo niečo také, ináč som si to nevedel ani vysvetliť. Ako som človek realista a v duchov a nadprirodzené veci som neveril, skôr som nechcel veriť, keďže v našom byte "strašilo". Prítomnosť iných bytostí som cítil od malička a aj moja rodina. Raz sa nám napr. stalo keď sme pozerali všetci v obývačke cartoon network, mohol som mať vtedy 9-10rokov všade bola tma, keď zrazu sa nám v kuchyni počuteľne otvoril šuplík s varechami a niekto sa v nich začal prehrabávať. Môj otec s mamou išli prv do kúpelne po "zbraň" takú veľkú varechu ani nwm načo nám vtedy bola. Mysleli sme si že je tam zlodej ale keď tam prišli rodičia nikoho tam nenašli len otvorený ten jeden šuplík.
Alebo moja sestra mi raz ráno rozprávala že sa v noci zobudila a videla kľačať pri mojej mamke posteli psa a že za záclonou videla nejakú ruku.
Alebo môj brat raz tiež v noci nemohol spať a pozeral sa na bábiky čo mala sestra uložené na posteli a videl ako sa jedna naňho začala pozerať, že normálne otáčala hlavu smerom k nemu a pozerala naňho, že si pretrel oči a pozeral znovu naňho pričom začala otáčať nohu, vtedy ma zobudil ale keď som sa naňu pozrel vyzerala normálne.
Stalo sa veľa takých drobných vecí ale aj tak som neveril na nič nadprirodzené, až pokiaľ ma nezačalo po prvom raze priľahovať častejšie...
Priľahnutie je zatial asi najstrašnejšia, najhoršia vec čo sa mi v živote stala. Ten čo to zažil tak vie o čom hovorím a vravím že by som to neželal ani najhoršiemu nepriateľovi. Som silný človek a každý vie že sa len tak niečoho nezľaknem. S priľahnutím som sa snažil aj bojovať, ešte vtedy za mladi ale neúspešne. Síce odkedy ma začalo priľahávať už nič iné čudné sa v našom byte neudialo, akoby ten duch čo nás tie roky "strašil" sa zameral iba na mňa. Z bytu sme sa pred troma rokmy presťahovali do domu. S počiatku asi pol roka sa nič neudialo ani raz ma nepriľahlo, kiežby to aj tak ostalo. Priľahuje ma dodnes, niekedy raz za mesiac niekedy aj trikrát za noc. Nieje to nejak systematicky aj keď by som si to mohol poznačovať že kedy a ako a nejaký systém by som v tom našiel. NIKDY ma nepriľahlo mimo svojej postele, v posteli niekoho iného alebo u priateľky. Takže toto je jeden s dôvodov prečo som vylúčil svalovú paralízu, keďže naňu by nemalo mať vplyv miesto kde spím. Jeden jediný krát ma priľahlo v spoločnosti iného človeka, mojej priateľky, keď u mňa spala. To priľahnutie bolo vtedy úplne slabé, iba som pocítil ten známy pocit toho že vás ide priľahnúť a bolo to jediný krát čo ma vtedy ani nepriľahlo, čiže žiadna bolesť na hrudi, žiadny zastavený dych, aj keď s tým dychom je to polemizujúce keďže raz môžem dýchať raz nie a niekedy sa zas začínam dusiť.
Túto tému som si vyhľadal znovu po dlhej dobe, či ľudia neprišli na niečo nové (nielen na birdzi) keďže v pondelok ma priľahlo už horším spôsobom, síce začalo to normálne (aj keď neviem čo je natom normálne) obvyklím spôsobom. Prvé priľahnutie pohodka však som si už zvykol aj keď síce ma to vie vždy pekne vykoľajiť. Sadol som si na posteľ rozdýchal som si, ponadával a znovu som sa uložil do tej istej polohy, zrazu ma znova priľahlo po tom priľahnutí som sa už ani neusadil len som zmenil polohu z jedného boku na druhý pričom so si znovu ponadával že čo ti je*e prestaň s tým.. áno ja sa už s tým duchom rozprávam a tykám si s ním.. alebo tou chorobou na druhom boku čo som po chvíľi zistil nepomohlo a znovu ma priľahlo a to už som mal toľko adrenalínu v sebe že keď som sa znovu s toho dostal som myslel že nezaspím, tak som si ľahol na chrbát a pozeral som sa na strop s otvorenými očami, asi minútku a verte že som nezaspal. Priľahlo ma 4x a z otvorenými očami som len tak tam ležal, do pár sekúnd ma zalial pot, cítil som ako ma niečo tlačí do postele ako mi srdce divo bije, prestával som vidieť zrak som mal rozmazaný, bolo to strašné ale snažil som sa bojovať, to ako s tým bojujem nejdem opisovať bo to sa asi ani opísať nedá, proste len toľko že bojujem s tým v hlave... myslel som si v tom okamihu že už je koniec normálne že s tohto sa už nedostanem, bolo to asi najintezívnejšie priľahnutie čo som zažil... v hlave som si už predstavoval svoju priateľku, veľmi ťažko mi to šlo a vravel som tomu "duchovi" alebo samému pre seba v hlave že to nie že ju chcem ešte vidieť a v tom niekde pri temene hlavy aj keď neviem vysvetliť že prečo pri temene ale tak som to cítil sa začal smiať (ten duch, alebo pre tých čo neveria počul som smiech) bol to odporní smiech, taký diabolský... to už bolo moc na mňa ale niečo mi v hlave vsugeneroval niečo mi chcel odkázať čo to bohužial neviem ale v tom momente som to vedel ... po smiechu s majím telom pár krát škublo a niečo také ako keď povolil tlak čo ma tlačil do postele ma postel vyšvihla hore trochu akoby moje telo sa s tej pružiny nadnieslo nad posteľ, síce viem že som celý čas tu postel pod sebou cíítil.
Ľudia môžte mi veriť nemusíte... deje sa mi to a je to zlé. Teraz viem že ak sa to do roka nepolepší a ak sa to bude zhoršovať tak vás s tohto sveta opustím... nenašiel sa ešte nik a ani nič som nenašiel čo by mi mohlo pomôcť. A moja priateľka ma o mňa strach keď jej občas poviem že ma zasa priľahlo je zúfala. Bojí sa pri mne spávať, sama mi to povedala.. ešte šťastie že som jej nepovedal o všetkých priľahnutiach... povedal som jej len o tých slabších...
PRIĽAHNUTIE mi zmenilo život, či mňa, moju osobnosť ale aj to s kým sa stýkam.. Toto tu čo som napísal všetko znie ako keby som sa priľahnutím zaoberal každý deň, ale verte že to tak nieje a iba málo ľudí vie vôbec že čo vlastne prežívam. Som normálny chalan a mávam normálne dni ako vy... len noci mám o čosika iné.
@edita12 ak s tým chceš žiť tak to nemôžeš brať vážne a nikdy nesprav takú chybu ako ja že ti to zmení psychyku a aj pohľad na svet. s prvu mi pomááhalo keď som pri tom začal predstavovať krásne veci ako lúku plnú kvetov, motýle a také maličkosti, aj keď časom dá sa povedať že ten "duch" alebo strach začalo tie veci meniť na niečo strašné ale to nejdem rozoberať, pár priľahnutí mi to obmäkčilo a možno tebe to vydrží a budeš to mať jednoduchšie po celú dobu pokiaľ sa ti to bude diať.. drž sa
a prečo sa to tu zasa zmenilo na romány o priľahnuťí?
@midnight prečo som písal o prišahnutí viď. vyššie.. a samozrejme som na začiatku napísal že môj koment sa bude týkať priľahnutia, takže kto chce nech číta, nebudem nikoho do toho nútiť
@monkez mala som chlapca, ktoreho prilahavalo ako teba....ked som tu svinu videla prvykrat skoro som sa posrala od strachu!! aj keď som vôbec nevedela rozlíšiť, čo to je, bol to len akoby tieň - naozaj sa to nedá opísať!!
ja mám napríklad doma dvoch poltergheistov už roky a nikomu sa ich nepodarilo vyhnať a už to ani neskúšam - zvykla som si na nich, okrem hluku a elektroniky mi nerobia nič, takže pohoda
Vedomie musí byť spojené zo žijúcim telom.. no nwm ja som ducha ako vedomie nenazval, nazval si ho ty vedomím čo v duchov ani neveríš. Ja si myslím že duchovia niesú vedomé bytosti alebo energia...
Nejdem ti brať názor len ti ukazujem iný pohľad na svet.
A vážne? Verím, ale táto téma tu bola už X krát
Skuste mi niekto povedat co je to duch.
@monkez @19 ani ja nemam rad ludi kde pchaju nasu fyziku vsade kde sa len da (najma vesmir), no tieto zakony nie su ludmi vymyslene zakony, ale Zemou vytvorene zakony, ktore vplyvaju v tomto svete na vsetko rovnako. Povedzme, ze existuje nejaky asralny svet kde ziju duchovia, ktory by mal vlastne zakony. Podla duchovnych pribehov by teda duch presiel z astralneho sveta do ludskeho a naopak.
Kurnik, ja ked som sa takto zamyslel, tak som sa pocas pisania dostal k uplne inemu nazoru ako som mal. Wau. Chcel uviest priklad: ked clovek pride do vesmiru, tak po istej hranici, nanho ihned zacnu platit zakony ineho sveta (vesmiru v tomto pripade). A ak som sa nad tym zamyslel, tak mi v hlave zasvietilo a prave ten vplyv fyziky mi vysvetlil fungovanie duchov. Uz mam strasne rozlietane myslienky, ale nevadi Mame astralny svet, ludsky svet a dalsie svety, ktore maju svoje zakony, "obyvatelov", hranice. Povedzme, ze sa duch dostane z asralneho sveta do ludskeho a zacne nan platit nasa fyzika, co je dovod, e ludia pocuju kroky, vidia tiene, ze duch pohne predmetom/ udrie cloveka. Zaroven to vysvetluje, ze nie vsetci ludia vnimaju duchov (v nasom svete je len ten, ktory presiel cez hranicu, ostatni su doma). Mozno to, ze presli do ineho sveta je pricina ich agresivity. Boze, z tejto mojej filozofie mi uz uplne drbe.
Stale mi vrta v hlave co je duch, ale to sa mi uz nechce pisat.
Hlavne si ale zapamätaj to, že keď ti to nepotvrdil nejaký americký vedec tak to nemôže existovať. A to že ak verím v Boha tak prečo by som nemohol veriť aj v duchov, keď je XY ľudí ktorý tvrdia že videli alebo majú skúsenosti s nadprirodzenými vecami. A koľkí videli Boha? A aj tak v neho milióny ľudí verí...
A chcem upozornit, ze skuste si dat s izby prec zrkadla. Len [pre vase dobro