zmenil som sa len trocha. Vela dni som premyslal, nielen jeden den ma zmenil. Udrzujem si viacere momenty z detstva. Zrada, krutost, zbabelost, uzavretost, namyslenost, smrt, bolest, podvod, kradez, samota. Tazko vybrat jednu. Posledna zmena prisla so zodpovednostou, vycitkami, nedoverou a novymi znamostami. Taka zivotna klasika. Stale menim zasady a menim chute a nazory napriek utvrdenosti o ich spravnosti.
štúdium nihilizmu a premýšľanie nad tým, že nič nemá zmysel ani cenu mi prinieslo poznanie ale aj nepekné stavy. Dva roky počas ktorých som bol často v depresii, rozoberal som vlastné myšlienky, prekrúcal ich, skúmal... až mi to prerástlo cez hlavu a chcel som už len nič.. ako ideálne riešenie mi pripadala samovražda... keď zomrie telo, zomrie mozog, skončí sa vedomie a už bude len nič... to je to po čom som túžil... a vlastne aj teraz to tak je z nejakej časti...
lenže keď som už mal vážne chuť to urobiť, začal som preberať svoj život... či existuje aspoň nejaká vec kvoli ktorej sa oplatí pokračovať v živote aj napriek jeho nezmyselnosti... kvoli ľudom by som tu nezostal, keby som umrel už by mi to bolo jedno či by som ostatným chýbal alebo nie... vlastne už by to nemalo byť komu jedno... takže som sa zameral na seba... položil som si otázku - čo by som chcel keby všetko bolo možné, záviselo by to len na mne, názory iných by ma neobmedzovali a mal by som absolútnu slobodu voľby akým sa bude uberať moj život... (moment keď beriem život do vlastných rúk)
na jednu vec som nakoniec prišiel... vždy som to chcel, lenže to ľudia boli tou neprekonateľnou stenou, Berlínskym múrom... tak som teda podložil múr TNT a začali sa diať veci... prvý krok - išiel som za psychologičkou aby mi poradila čo ďalej... poradila mi a ďalší krok už má svoj termín... a nezastavím sa ... život nemá zmysel ani cenu... tak teda radšej zomriem ako keby som to mal vzdať.. a život bude taký aký ho chcem mať.. aj keď pocit nezmyselnosti života tu bude vždy... toho sa nezbavím..
(radím vám nezačínajte študovať nihilizmus a chaosmagické texty, ale možno by ste mali)
Nestalo sa mi nič take, skor by som povedal že som mal taku postupnu osvetu života v detstve, kedy som si uvedomil čo ma čaka a ako to funguje ked budem dospely - s niektorymi myšlienkami som sa nedokazal stotožniť tak som začal robiť kroky k tomu aby sa nenaplnali
hm, hlavne utrpenie, ktorého súčasťou som bola z rôznych strán, v rôznych pozíciách a pocit bezmocnosti v situáciách a pri ľuďoch, na ktorých mi strašne záleží...to dosť potom formuje životnú filozofiu a postoje (teda,aspoň u mňa)
@boolean čo sa udialo u tej psychologičky?....a ako myslíš to " teda radšej zomriem ako keby som to mal vzdať " ? (napísal si zaujímavé myšlienky, ale v tomto sa mierne strácam )
smrť v rodine, rozvod rodičov a ich správanie, správanie mojich rovesníkov a ich vzťah ku mne, veda, elektronická hudba, dokumenty o vesmíre a rôzne príbehy alebo kvalitné filmy a ešte aj záujem a študovanie filozofie psychológie..
Co sa pytas, nato musis prist sama.
Ver tomu, ludia co sa najviac zmenili (tym myslim skutocnu zmenu, nie ze sa niekto len trosku sklame a sam sebe nahovara ze sa teraz zmeni, o co sa asi pokusas aj TY!) , neradi hovoria o to ako. Vies preco? Lebo najviac sa zmenis sam/a, bez podpory druhych, pocuvania druhych, a delenia sa o svoje myslienky.
A ja asi robím chybu ze ti to pisem.
@sportsgirl2 tak porozpravali sme sa, dala mi potrebné informácie a odporučila mi niekoho kto to dokáže posunúť ďalej... O čo ide zatiaľ nepoviem, verim tomu že vytrúbením do sveta by som znížil šancu na úspech.. No život nemá zmysel pokiaľ ho človek nežije tak ako chce a teda by bolo lepšie ukončiť existenciu ako sa poddávať primitivnej spoločnosti a názorom iných, ktorí by ma od môjho cieľa odradzovali... Je to neuveriteľný pocit keď človek zamietne reakciu okolia a ide si len za svojim..ten pocit slobody... Prečo by ma to všetko vôbec malo trápiť, život je len hra .. Prehrám? Nevadí... aspoň som skusil.. určite je to lepšie ako žiť dlhý "normálny" zivot podľa očakávaní iných... nasrat
Ale v prípade výhry zožnem plody svojej snahy a to ma nakopne vpred a budem pánom svojho života ..( ktorý je nakoniec aj tak nezmyselný, aj keď pravá polovica mozgu hovorí opak)
@boolean Tiež som z tvojho postoja trochu zmätená. Tvoje myšlienky si navzájom odporujú. Uznávaš nihilizmus, ale na druhej strane máš snahu niečo v živote dosiahnuť, aj keď vieš, že to nemá žiadny zmysel. Prečo chceš byť pánom svojho života, keď ten život je bezcenný? Z čoho pramení tvoja motivácia?
Naozaj ma to zaujíma, pretože ja som tiež naklonená nihilizmu, a práve vďaka tomu sa o mnoho vecí ani nesnažím, premrhávam mnoho príležitostí, pretože v dosahovaní úspechov nič výnimočné nevidím.
@Nostroma
Viem, že si odporujem... veď staviam proti sebe rozum a pocity... podľa mojho názoru ak nihilista dospeje k tomu, že vážne chce skončiť svoju nezmyselnú existenciu môžu sa stať 2 veci... buď sa jednoducho zabije alebo .... aj nie..
čumím na monitor ntb a snažím sa logicky odôvodniť prečo sa namiesto vykonania prvej možnosti pokúšam niečo dosiahnuť.. ale nedá sa to tak jednoducho..
Dajme tomu, že z magického pohľadu každý má svoju pravú vôľu (magický pohľad beriem len ako zaujímavý uhol pohľadu, neriešim tu mágiu samotnú)... ak ju plní, robí ho to šťastným a darí sa mu v tejto oblasti... táto vôľa ale nepozerá na morálku, medziľudské vzťahy, spoločenské pravidlá atd.. Pravá vôľa je to čo človek vážne CHCE... ak to zlúčim s nihilizmom potom to samozrejme nedáva zmysel pretože každá snaha o niečo je zbytočná aj keby skončila úspechom...
pointa je v tom že nihilizmus mi pomohol zbaviť sa strachov z názorov, porušovania pravidiel a reakcie okolia... pripravil živnú pôdu pre konanie toho čo vážne CHCEM... prečo to jednoducho nezavrhnem a neskončím to už?
Jednoducho pretože som sa tak rozhodol...
zomriem tak či tak rozdiel bude možno v čase a spôsobe smrti... ale pokým som tu tak hrám hru, zbieram skúsenosti, ktoré mi možno prinesú šťastie... A určite nemôžeš poprieť že pocit šťastia je úžasný. Zvláštne že to hovorím ja ale vo chvíľach keď je človek vážne šťastný, a je jedno akým spôsobom to dosiahol tak si uvedomí, že chce tento stav prežívať čo najdlhšie... no keď si spomenieš na poslednú vetu keď si v stave absolútneho nezáujmu/depresie tak to človeku pripadá hlúpe... a to ma udivuje...
ani jeden postoj nie je správny ani jeden postoj nie je nesprávny... našiel som stred.. našiel som svoju vôľu a nechal som sa ňou posadnúť aby viedla moj bezcenný život.. len tak zo srandy... nakoniec je to oveľa zábavnejšie ako hodiny čumieť na stenu, počítať sekundy a čakať kedy konečne príde smrť...
treba si uvedomiť, že pokým nezažiješ svoj extrémny stav tak nepochopíš o čom hovorím...
a nesnažím sa hrať na mudrca alebo na niekoho kto vie ako robiť veci správne, to ani náhodou.. žiaden správny spôsob neexistuje a žiadna pravda nie je absolútna... opisujem len to čo mám v hlave.. ako a či to vôbec využiješ to je na tebe..
btw viem poskytnúť zaujimave texty ak chceš
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
lenže keď som už mal vážne chuť to urobiť, začal som preberať svoj život... či existuje aspoň nejaká vec kvoli ktorej sa oplatí pokračovať v živote aj napriek jeho nezmyselnosti... kvoli ľudom by som tu nezostal, keby som umrel už by mi to bolo jedno či by som ostatným chýbal alebo nie... vlastne už by to nemalo byť komu jedno... takže som sa zameral na seba... položil som si otázku - čo by som chcel keby všetko bolo možné, záviselo by to len na mne, názory iných by ma neobmedzovali a mal by som absolútnu slobodu voľby akým sa bude uberať moj život... (moment keď beriem život do vlastných rúk)
na jednu vec som nakoniec prišiel... vždy som to chcel, lenže to ľudia boli tou neprekonateľnou stenou, Berlínskym múrom... tak som teda podložil múr TNT a začali sa diať veci... prvý krok - išiel som za psychologičkou aby mi poradila čo ďalej... poradila mi a ďalší krok už má svoj termín... a nezastavím sa ... život nemá zmysel ani cenu... tak teda radšej zomriem ako keby som to mal vzdať.. a život bude taký aký ho chcem mať.. aj keď pocit nezmyselnosti života tu bude vždy... toho sa nezbavím..
(radím vám nezačínajte študovať nihilizmus a chaosmagické texty, ale možno by ste mali)
to sú také veci ktoré ma dosť zmenili v živote
Ver tomu, ludia co sa najviac zmenili (tym myslim skutocnu zmenu, nie ze sa niekto len trosku sklame a sam sebe nahovara ze sa teraz zmeni, o co sa asi pokusas aj TY!) , neradi hovoria o to ako. Vies preco? Lebo najviac sa zmenis sam/a, bez podpory druhych, pocuvania druhych, a delenia sa o svoje myslienky.
A ja asi robím chybu ze ti to pisem.
Ale v prípade výhry zožnem plody svojej snahy a to ma nakopne vpred a budem pánom svojho života ..( ktorý je nakoniec aj tak nezmyselný, aj keď pravá polovica mozgu hovorí opak)
Naozaj ma to zaujíma, pretože ja som tiež naklonená nihilizmu, a práve vďaka tomu sa o mnoho vecí ani nesnažím, premrhávam mnoho príležitostí, pretože v dosahovaní úspechov nič výnimočné nevidím.
Viem, že si odporujem... veď staviam proti sebe rozum a pocity... podľa mojho názoru ak nihilista dospeje k tomu, že vážne chce skončiť svoju nezmyselnú existenciu môžu sa stať 2 veci... buď sa jednoducho zabije alebo .... aj nie..
čumím na monitor ntb a snažím sa logicky odôvodniť prečo sa namiesto vykonania prvej možnosti pokúšam niečo dosiahnuť.. ale nedá sa to tak jednoducho..
Dajme tomu, že z magického pohľadu každý má svoju pravú vôľu (magický pohľad beriem len ako zaujímavý uhol pohľadu, neriešim tu mágiu samotnú)... ak ju plní, robí ho to šťastným a darí sa mu v tejto oblasti... táto vôľa ale nepozerá na morálku, medziľudské vzťahy, spoločenské pravidlá atd.. Pravá vôľa je to čo človek vážne CHCE... ak to zlúčim s nihilizmom potom to samozrejme nedáva zmysel pretože každá snaha o niečo je zbytočná aj keby skončila úspechom...
pointa je v tom že nihilizmus mi pomohol zbaviť sa strachov z názorov, porušovania pravidiel a reakcie okolia... pripravil živnú pôdu pre konanie toho čo vážne CHCEM... prečo to jednoducho nezavrhnem a neskončím to už?
Jednoducho pretože som sa tak rozhodol...
zomriem tak či tak rozdiel bude možno v čase a spôsobe smrti... ale pokým som tu tak hrám hru, zbieram skúsenosti, ktoré mi možno prinesú šťastie... A určite nemôžeš poprieť že pocit šťastia je úžasný. Zvláštne že to hovorím ja ale vo chvíľach keď je človek vážne šťastný, a je jedno akým spôsobom to dosiahol tak si uvedomí, že chce tento stav prežívať čo najdlhšie... no keď si spomenieš na poslednú vetu keď si v stave absolútneho nezáujmu/depresie tak to človeku pripadá hlúpe... a to ma udivuje...
ani jeden postoj nie je správny ani jeden postoj nie je nesprávny... našiel som stred.. našiel som svoju vôľu a nechal som sa ňou posadnúť aby viedla moj bezcenný život.. len tak zo srandy... nakoniec je to oveľa zábavnejšie ako hodiny čumieť na stenu, počítať sekundy a čakať kedy konečne príde smrť...
a nesnažím sa hrať na mudrca alebo na niekoho kto vie ako robiť veci správne, to ani náhodou.. žiaden správny spôsob neexistuje a žiadna pravda nie je absolútna... opisujem len to čo mám v hlave.. ako a či to vôbec využiješ to je na tebe..
btw viem poskytnúť zaujimave texty ak chceš