tak ma dnes tak trklo,že by som mohla napisat aj nieco pribehove...take nieco ako z dennika vystrihnute...co by ste povedali na nezvycajne stretnutie na slepo?viete z niekym takym,ze si pisete...je to v tejto dobe normalne,ze ludia sa dost spoznavaju najprv s pismen...aj ked je to kravina,ale zase preco sa za to hambit ze si niekedy hladame blizke duse aj cez zoznamovadla..dokonca som ja osobne takto stretla lasku na prvy pohlad...a bol to moj najdlhsi vztah do teraz...ale o tomto som nechcela...no skratka je jeden clovek ktory mi pride trhlo na tom ako ja..je to mozno iluzia,ofajc alebo mozno volake moje nahovorene psycho ale hovori proste mnoho krat mojimi slovami,,ach pripadam si teraz jak nejaka pubertacka,ale inak to neviem napisat aby to tak neznelo...no a prisiel z napadom ako sa stetnut?boli take dohady,ze to pride samo,naco znasilnovat cas a podobne bla bla...az raz navrhol taku haluz,ze sa stretneme v priory na tych pohyblivych schodoch,viete co idu hore a druhe dole...ze staci len chvila len pohlad na seba a potom si kazdy pojde svojou cestou...no a vcera som len tak z haluze napisala ci nedame dnes prior...povedala som to len tak,lebo som neverila,ze to bude chciet...necitila som sa sice na to nejak pripravena,ale to je normalne ze prchko a nepremyslene konam...no tak nakoniec teda ze dobre 13:20 ma prezvoni a pojde z hora a ja zdola...uz som ratala minuty,sekundy...a zvonil zvonil stale a ja uz som bola asi v polovici schodov a on nic a zdvihla som a on ze kde som a ja ze tu...a uz som len videla ako nastupuje na zaciatok ked som bola ja skoro na konci...hmmm,trosku to nevislo ako bolo v plane,ale ako nevadilo to naozaj stacilo tych par sekund..ta silna chut jeho osobnosti co okolo neho bola...nebol to typicky nagelovany typek takych ja nemusim.....ja mam rada umelcov,hudobnikov....a podobne umelecke typy....s neohradicenou fantaziou a neskrotnych romantikov...no nieco ako ja...aj ked tak neposobim na mnohych...no a skratka on taky bol....pacil sa mi...bolo vidiet ze sa hambi,pohlad mu sklzol na moj usmev...urcite si pamatal so mna len to...presne hentak som si ho predstavovala...a mozem kludne spat s pocitom,ze taky clovek existuje...aj ked este to ten rozhovor na zivo neprisiel...trochu sa toho bojim,nie ze ani ticha...ticho mam rada,bezslovnu konverzaciu...to je to najkrajsie co si dvaja blizky ludia mozu povedat...ale bojim sa skor toho,ze v nom uvidim seba...lebo doteraz mi to vela povedalo a to len s napisanych slov...no a ked sme teda isli kazdy svojou cestou...nedalo mi to nenapisat mu po 2 min,ze-stacilo,pacis sa mi...sadla som si na najblizsiu opustenu lavicku a ...hmmm..napadli ma mnohe veci co by som robila...chvilami ma napadala basen,ale pocity s tohto sa menili kazdou sekundou..nedalo sa mi vystihnut tu chvilu v case...tak som mu zavolala..ani neviem o com ale chcela som aspon pocut jeho hlas...bol s toho tiez tak vseliako ako ja...ale jedno si pamatam,povedal,ze sa este stretneme...a to je fajn..takze nebolo to az take zle,mohlo to byt omnoho horsie a este aj nepochopene...pacia sa mi taketo odveci veci...naco trapne strtko v bare,alebo este aj s dotiahnutymi kamosmi a celkovo hlupa atmosfera a keci do prazdna len aby bolo o com vypravat....to som nikdy neriesila poznam lepsie miesta...a nikto zatial nepovedal nie...lebo nic mu to nemoze zobrat...to co ponukam ja moze iba dat...

takze ludia trosku napadu pri stretnutiach je to haluz...je to umenie

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kvapalinka  20. 4. 2008 00:56
Tak toto bolo fakt super...síce som si už zakázala stretnutia naslepo, ale keby mi niekto nevrhol takúto haluz, tak asi poruším zákaz

Držím palce, aby aj druhé a aj ďalšie stretnutia naplnili tvoje očakávania
Napíš svoj komentár