Otvorila som skriňu

A vypadli z nej igelitky kostí

Neľudsky

Zmochlaných do chumáčov

Tak som tú skriňu

Zase zavrela.




Uprostred zúfalej snahy

vsugerovať si že som v poriadku

zazvonil telefón




Volal mi pán v klobúku

Z telefónnej búdky

Že to mám v hlave trochu rozhádzané


Lebo ma ráno našiel

S prestreleným spánkom

Ležať na ulici




„to bude omyl“

Zložila som




Krátila som si život marlborkami

Zašla do parku

Obloha nad západom

Bola oranžová.




a možno ten pán z telefónnej búdky

hovoril pravdu

 Báseň
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
boolean  27. 1. 2016 12:01
no ale tak toto je dokonalé...
2 
fotka
artlover  27. 1. 2016 13:34
foxy.. podarene, velmi. uderilo na spravnych miestach.
3 
fotka
foxylady  27. 1. 2016 13:41
@boolean @artlover joj vďaka
4 
fotka
abulia  27. 1. 2016 23:01
ale dobre píšeš
5 
fotka
foxylady  27. 1. 2016 23:04
@abulia kujeem
6 
fotka
tequila  1. 6. 2023 17:28
takze si zombie, no super, a to som si myslel, ze sa uz nieto coho bat a vsetci ziju
Napíš svoj komentár