Freedomwriter
4. 8.augusta 2017 23:13
Ďalšie jej blogy »
Prečo si myslím, že na mne nikomu nezáleží?
"Čo, keď ťa do tej práce nezoberú? Čo budeš robiť?"
"No nič tak ma nevezmú, veď to je jedno.."
Zobrali ma. Cítim sa kvôli tomu šťastnejšia? Nie i keď práca je v pohode... vlastne ani nie. Som nováčik a preto mi nedávajú toľko úloh a tak sa dosť často nudím. A keď sa nudím cítim sa zle, lebo sa cítim neužitočne. Hej, presne to som... Useless piece of shit...
Trpím sebapoškodzovaním, bohužiaľ. Kedysi som to robila preto, lebo som sa tak vyrovnávala s psychickou bolesťou. Ale teraz... pozriem sa na ruky a cítim ako keby som mala niečo pod kožou, cítim že by som si mala ublížiť. Zaslúžim si trpieť. I am pretty fucked up, I know... A keď to urobím, je ťažké schovávať rany. Trvá to už zopár rokov. Raz si to všimli v nemocnici. Mala som 18, mala som jedno sedenie s psychológom a tým to haslo. Ale na jednu vec to bolo dobré, lepšie som sa ovládala a už som si toľko neubližovala, pretože som sa bála, že mi na to zase prídu. Mimochodom... Tá nemocnica, najhorší zážitok môjho života. Bola som na detskom oddelení, na prvom poschodí. Bol tam balkón ale s mrežami. Bolo to doslova ako väzenie...
Odvtedy už ubehlo 5 rokov. A už ani veľmi neskrývam to že mám po nohách samé škabance. Možno preto si to nikto nevšíma, lebo to neskrývam. Ale za tie roky si nikto nevšimol, že trpím. Asi to až veľmi dobre skývam. Skúsila som požiadať o pomoc? Nie, pretože nechcem pomoc. Hanbím sa, ale viem, že toto sama neprekonám. Ale prečo by som mala žiadať o pomoc, keď si smrť prajem každý deň?
Možno... Možno dúfam, že si to raz niekto všimne. Bez toho aby som niečo musela povedať. A pochopil by ma, vedel by mi pomôcť. Možno sa to nikdy nestane. Ja neviem...
Jedného dňa, keď sa rozhodnem, že chcem žiť ďalej, tak niekoho o pomoc požiadam, neviem koho. Ale snáď niekoho nájdem. Ale zatiaľ... zatiaľ pomoc nechcem.
Záchod
9 komentov k blogu
1
hagelslag
4. 8.augusta 2017 23:21
S vami "sebapoškodzovateľmi" je to ťažké...často to robíte, len aby ste upútali pozornosť...
2
Zivot je proste svina...citim sa dost podobne vo vela veciach a teda ja som troska uplna ale to je teraz jedno no zober si to tak ze ked mas aspon tu pracu zvladnutelnu tak si po nej skus uzivat zivot nic ine sa robit neda
4
Takych ludi je viac, nez by sa na prvy pohlad zdalo. Maju jedno spolocne. Nikomu o tom nehovoria. A vacsina z nich nehlada pomoc, resp. nema zaujem o pomoc, kedze na to by potrebovali nejaku motivaciu, aby chceli zit. Ked clovek nechce zit a nema, nevidi zmysel zivota na Zemi, potom je to velmi tazke. Mozno ani nema zmysel hovorit o tom, preco sa oplati zit, lebo takto skrivena mysel neuvidi v nicom nic pozitivne, aj keby pozitivita bolo jazero a on/ona by stal/-a na dne tohto jazera. Skratka to nepripada do uvahy. Niekedy vsak musime robit aj veci proti vlastnemu presvedceniu. Musime prijat fakt, ze sa mylime, a ze veci vyzeraju tak zle len z nasho osobneho, sukromneho pohladu. Hovori sa, ze kazdy ma svoj Vesmir a je to podla mna pravda. Ak Peklo existuje, je to urcite predovsetkym v nasich mysliach a nie hocikde inde. Je preto treba zvazit moznost, ze to nevidime realne. Ze nase zmysly nas klamu, a ze nas pohlad na Svet je zuzeny a nerealny. Je preto treba podniknut kroky. Ake kroky? Najprv sa snazit svoju situciu stabilizovat, aby to ostalo v znesitelnej rovine. Aby, ako to povedat, aby to bolo samozrejme, ze hej, tu som, takto sa citim, toto je moja realita, takto to vidim a je mozne, ze sa mylim. Pripustit, ze moze byt vsetko inak, a ze ja sa mozem zmenit. Ze ked sa zmeni nieco vo mne, zmeni sa aj moj pohlad na Svet a tympadom aj moja tuzba po zivote. Hovori sa, ze nikto netuzi po zivote viac, ako clovek, ktory tuzi po smrti. Hacik je v tom, pre toho cloveka, ze nezije taky zivot, aky by chcel. Nemoze, alebo kvoli niecomu inemu, ale vzdy je to nieco hlboko zakorenene, co by bolo nutne "vyliecit." A tak je to viera. Ked robime nieco proti nasim zmyslom a presvedceniu, tak je to vzdy viera. Ale viera a spravny postoj v zivote a prijatie niektorych rozhonuti, ktore priamo nevyplyvaju z nasho rozumu, moze mat na cloveka blahodarne ucinky. Mozeme si osvojit niektore myslienky, ktore nas priamo alebo nepriamo vyzdvihnu a daju nam aspon nadej. Nadej je pre cloveka dolezita. Viera v casoch, ked je podozrenie, ze to nie je uplne v poriadku s nami, ked sa snazime vidiet veci objektivne a neverime si uplne svojim.... Je to jasne, ze? Nemusim pokracovat. Vsetko dolezite som napisal.
6
„Nikto si nevšimol, že ti nie je dobre“ – je to dosť pravdepodobné, pretože väčšinou ľudia nie sú veľmi senzitívni a jednoducho si to nevšimnú. Tí čo si všímajú svet okolo seba, tak tí si to všimli. Len sa jednoducho boja. Ľudia vo všeobecnosti totižto nevedia komunikovať (nikto nás to nenaučil). Čím je téma ťažšia, tým sa ťažšie rozpráva. Jednoducho sa nechcú vypytovať, pretože je to nezdvorilé. Ďalšia vec je, že keď vidia nešťastného človeka, boja sa jeho nešťastia.. čo ak by im povedal, že mu zomreli rodičia? Alebo že má smrteľnú chorobu? V takýchto situáciách sa reaguje naozaj ťažko a ľudia sa tomu radšej vyhnú, ako keby mali byť konfrontovaní nešťastím inej osoby.
Ďalšia vec je, že ľudia majú dosť svojich starostí a nemajú sily riešiť ešte viac nešťastia.. Aj keď to znie možno neuveriteľne, takmer každý jeden človek v tvojom okolí bol už v živote aspoň raz na dne (alebo takmer na dne)... Všetci máme masky, ale často sme vnútri veľmi nešťastní.. potom sa ľudia čudujú.. on spáchal samovraždu? Veď som sa s ním ešte tento týždeň rozprával..
„Som nováčik a preto mi nedávajú toľko úloh a tak sa dosť často nudím. A keď sa nudím cítim sa zle, lebo sa cítim neužitočne. Hej, presne to som... Useless piece of shit... “ – z toho si naozaj netreba nič robiť. Dôležité je vo firme sa zorientovať. Úlohy budú pribúdať. Až ti zle bude aj ja som mal v práci na začiatku taký pocit, ale naozaj to obdobie po pár mesiacoch prejde
„Hanbím sa, ale viem, že toto sama neprekonám.“ – To, že si nevieme s niečim rady, nie je hanba.. ani to, že niečo nezvládneme sami. Človek je tvor spoločenský, musíme si pomáhať. Ak by to tak nebolo, dávno by sme vyhynuli.
„Možno... Možno dúfam, že si to raz niekto všimne. Bez toho aby som niečo musela povedať. A pochopil by ma, vedel by mi pomôcť. Možno sa to nikdy nestane. Ja neviem...“ – Ako som už povedal, nikto sa len tak nezjaví a nebude pomáhať, ľudia majú svoje dôvody (nevšímavosť, strach, nepochopenie, nevedomosť..) iniciatíva musí prísť od teba. Ty musíš hľadať pomoc. Sú ľudia čo ti dokážu pomôcť, len ty musíš spraviť prvý krok a pracovať na sebe.. Ľudia ti môžu ukázať len cestu, ale všetko si to musíš odmakať ty.. Držím ti palce, aby si našla odvahu začať riešiť svoje problémy, pretože život môže byť plnohodnotný a stojí za to bojovať, aby plnohodnotným bol.
Ďalšia vec je, že ľudia majú dosť svojich starostí a nemajú sily riešiť ešte viac nešťastia.. Aj keď to znie možno neuveriteľne, takmer každý jeden človek v tvojom okolí bol už v živote aspoň raz na dne (alebo takmer na dne)... Všetci máme masky, ale často sme vnútri veľmi nešťastní.. potom sa ľudia čudujú.. on spáchal samovraždu? Veď som sa s ním ešte tento týždeň rozprával..
„Som nováčik a preto mi nedávajú toľko úloh a tak sa dosť často nudím. A keď sa nudím cítim sa zle, lebo sa cítim neužitočne. Hej, presne to som... Useless piece of shit... “ – z toho si naozaj netreba nič robiť. Dôležité je vo firme sa zorientovať. Úlohy budú pribúdať. Až ti zle bude aj ja som mal v práci na začiatku taký pocit, ale naozaj to obdobie po pár mesiacoch prejde
„Hanbím sa, ale viem, že toto sama neprekonám.“ – To, že si nevieme s niečim rady, nie je hanba.. ani to, že niečo nezvládneme sami. Človek je tvor spoločenský, musíme si pomáhať. Ak by to tak nebolo, dávno by sme vyhynuli.
„Možno... Možno dúfam, že si to raz niekto všimne. Bez toho aby som niečo musela povedať. A pochopil by ma, vedel by mi pomôcť. Možno sa to nikdy nestane. Ja neviem...“ – Ako som už povedal, nikto sa len tak nezjaví a nebude pomáhať, ľudia majú svoje dôvody (nevšímavosť, strach, nepochopenie, nevedomosť..) iniciatíva musí prísť od teba. Ty musíš hľadať pomoc. Sú ľudia čo ti dokážu pomôcť, len ty musíš spraviť prvý krok a pracovať na sebe.. Ľudia ti môžu ukázať len cestu, ale všetko si to musíš odmakať ty.. Držím ti palce, aby si našla odvahu začať riešiť svoje problémy, pretože život môže byť plnohodnotný a stojí za to bojovať, aby plnohodnotným bol.
7
...niekedy ľudia naozaj úprimne nechcú pomoc. či už kvôli tomu že "ešte zatiaľ nie", alebo kvôli tomu že si myslia "už je to jedno, už je aj tak neskoro".
...a niekedy práve chcú a potrebujú aby im niekto pomohol aj napriek tomu že všade roztrubujú ako o to nestoja a nechcú, aby im tým že sa bude snažiť aj keď vravia že o to nestoja, dokázal že mu na dotyčnom záleží. a práve kvôli tomu vravia že pomoc nechcú.
...ale hlavné je aby si si ty udržala pre seba jasno v tom, o ktorý prípad ide. lebo v momente keď v tom ty sama prestaneš mať jasno, ...noo, to je potom iný/nový level bordelu
...a niekedy práve chcú a potrebujú aby im niekto pomohol aj napriek tomu že všade roztrubujú ako o to nestoja a nechcú, aby im tým že sa bude snažiť aj keď vravia že o to nestoja, dokázal že mu na dotyčnom záleží. a práve kvôli tomu vravia že pomoc nechcú.
...ale hlavné je aby si si ty udržala pre seba jasno v tom, o ktorý prípad ide. lebo v momente keď v tom ty sama prestaneš mať jasno, ...noo, to je potom iný/nový level bordelu
8
lebo je nas 7 miliard a zalezi iba jedinec co je pekny pre oci...
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Mixelle: Agáta
- 5 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 6 Hovado: Spomienky
- 7 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 8 Robinson444: Anatole France
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Derimax3: Prehovor do duše
- BIRDZ
- Freedomwriter
- Blog
- Prečo si myslím, že na mne nikomu nezáleží?