je jak zahodiť
posledný krajec chleba.
Keď hlad kráča
opusteným hradom,
chodbou ku komnate so skladom.
Komnata zamknutá
je na tri zámky,
kľúčov v jablku sú známky.
No jablko zvieraš
nad dosahom mojich rúk.
Srdce tým dostávaš do pekelných múk.
Z neho tečú mi cez oči slzy,
no vďaka nim vyplávam
a do jablka sa zahryznem zo tri razy.
A bránu snáď otvorím už navždy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár