Napríklad ja osobne obdivujem niektorých z tejto komunity a zamýšľam, sa ako môže byť niečo také pekné nezákonné. Samozrejme, že aj pre writterov a ich tegy sú vyhradené určité miesta aj v Prievidzi, v Košiciach na viacerých miestach a určite aj v iných mestách, na ktorých je to legálne. Mnohí z vás sa čudujú prečo potom graffity vidieť na vlakoch, v podchodoch, pri cestách a na frekventovaných uliciach? Je to z jednoduchého dôvodu. Writter chce, aby bol jeho teg známi! Nejde len o to, že chce poškodiť verejný majetok – writerovi ide aj o trochu adrenalínu, ktorý sa tvorí pri väčšom strese a napätí z toho, čo bude. Členovia takejto komunity majú vytvorený svoj vlastný grafický svet, v ktorom sú sami sebe pánmi a to ich napĺňa. Tak ako spisovatelia píšu, speváci spievajú, maliari kreslia, tak aj writteri sprejujú na steny svoje tegy, lebo ich to baví a je to činnosť, ktorú vykonávajú so zápalom. Všetci sme určite počuli, ako sa ľudia na ulici rozprávali na tému graffity. Berú to ako vandalizmus? Berú writterov ako chalanov, ktorý len tak niečo nastriekajú na stenu, alebo MHD pod rúškom noci a rýchlo utečú? Prečo sa za to nepriznávajú? V týchto otázkach je veľmi veľa nezrovnalostí. Tak napríklad, kde je napísané, že writter musí byť len mužského pohlavia? Vedeli ste o tom, že najznámejší človek, ktorý v Paríži kreslí graffity je žena? Myslím si, že nie. Jej graffity podpis – teg je MiSS.Tic. Jej graffity sú vo Francúzku notoricky známe a často vyhľadávané ako atrakcie pre hip-hopových nadšencov.
Anonymita? Myslíte si, že writeri sa za svoje výtvory nepriznávajú? Omyl! Každý graffit, ktorý vidíte na stene a sú to pre vás len nečitateľné znaky, je vlastne podpis writera, pod ktorým je známy vo svojej komunite. Ďalšia nezrovnalosť je v tej rýchlosti. Spomeňte si na nejaký graffit, ktorý vám utkvel v pamäti. Dobre si ho v mysli prezrite a zamyslite sa nad tým, či ho writer naškriabal na stenu pod rúškom noci, keď nič nevidel a nemal dosť času, alebo si jednoducho cez deň nasadil slúchadlá s nekomerčnou rapovou hudbou, vypadol z reality a začal sprejovať svoj výtvor... A čo tak názor, že writeri sú zle sa učiaci ľudia, nevychovaný vandali, drzí k spoločnosti, ničiaci všetko okolo seba atď. Ja s takým názorom nesúhlasím, pretože tieto vlastnosti môže mať ktorýkoľvek človek a nemusí byť ani writer.
Opäť sa zamyslite nad nejakým tým graffitom. Predstavte si aký je veľký. Graffity, ktorými sa writteri prezentujú pred verejnosťou (skutočný writteri, nie ľudia, ktorý načmárajú niečo na stenu čiernou fixkou, alebo jednofarebný sprejom) sú cca. 2-3metre široké a tak 1,5-2 metre vysoké. Pekný grafit, na ktorý sa oplatí pozrieť je tak minimálne päťfarebný. Ľudia, ktorý sú najmenej technicky založený vedia ako dlho trvá, kým sa minie jeden sprej. Vydrží asi tak 1m2 steny na optimálne nastriekanie (tzn.: nie je vidieť pôvodný podklad). Predpokladajme, že náš imaginárny grafit je jeden z tých obyčajnejších. Je teda dva metre dlhý, dva metre široký a päťfarebný.
Skúste si v hlave vypočítať, koľko je to asi tak sprejov a vynásobte to číslom 160 (to je cena za najobyčajnejšie spreje na stenu). Mali by ste dospieť k sume, ktorá je vyššia, ako ste si doteraz mysleli.. Po prečítaní tohto článku máte možnosť vytvoriť si svoj vlastný názor na graffity. Je to podľa vás poškodzovanie verejných priestranstiev pubertiakmi, alebo prezentovanie mladých umelcov, ktorý presadzujú svoj štýl umenia a nemajú ako preraziť?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
24. 11.novembra 2013 17:19
naco stahujes picoviny z netu?
Napíš svoj komentár