Staršia dáma si unavene sadla k počítaču a natiahla ruku k tlačidlu pre zapínanie. Niekoľko centimetrov od tlačidla na okamih zaváhala, ale stlačila ho. Prístroj ticho zabzučal, bol to len rok starý model, dáma ho dostala od svojich priateľov ako darček ku svojej šesťdesiatke a zároveň k tridsiatej vydanej knihe s radou, že je načase vymeniť starý písací stroj za niečo novšie. Spočiatku tomu neverila, za tie roky si už vypestovala určité zvyky a učiť sa teraz niečo nové? Nakoniec dala počítaču šancu a posledného pol roka už dokázala využívať väčšinu jeho predností.
Z myšlienok ju vyrušilo hlasné zamraučanie jedného z jej troch kocúrov. Bonaparte, robustný modrý anglický kocúr, sa dožadoval pozornosti. Nepatrne zmenila svoju polohu, aby mohol Bony vyskočiť na svoje obvyklé miesto na jej kolenách. Ďalší dvaja, čierny pouličný kocúr Tramp a biely siamský kocúr Flock sa pravdepodobne váľali kdesi v obývačke na pohovke. Napriek zdaniu, že Bonaparte aj Flock sú aristokratického pôvodu, obaja boli, rovnako ako Tramp, zachránení z ulice.
Bony sa pohodlne uvelebil dáme na kolenách a zaspal. Dáma sa naňho nežne usmiala a s povzdychom otvorila textový editor. Koniec príbehu o Evelyn, mladej žene, ktorá vďaka neznámemu kúzlu putuje z knihy do knihy a snaží sa nájsť svoje šťastie, sa pokúšala dopísať už dávno, ale vždy sa našiel niekto, komu sľúbila ďalšie pokračovanie a tak úbohá Evelyn putovala už cez 17 kníh a svoje šťastie stále nenašla. Dáma mala Evelyn rada ako vlastnú dcéru, rovnako ako milovala ďalších zopár postáv, ktoré sa z knihy do knihy presúvali spolu s Evelyn, ale narozdiel od nej si nič z predchádzajúcej knihy nepamätali. Aspoň nie vedome.
Dáma sa zahľadela na blikajúci kurzor a opäť si povzdychla. Ľavou rukou prešla po Bonyho jemnej sivej srsti a potom sa dala do písania...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
anzu  2. 12. 2011 11:08
Po dlhej dobe čítam na birdzi niečo príbehové a úplne ma to chytilo
Napíš svoj komentár