Podľa mňa skôr vyrieši jednu vec a vyvolá tisíc ďalších problémov.
To, čo sa predtým javilo ako fajn riešenie, vyzerá zrazu desivo a neuskutočniteľne.
Zo správneho rozhodnutia sa stáva príšerná chyba a celý svet je zrazu akýsi pochmúrny.
Na moje vlastné prekvapenie na mňa ani jeden z rodičov nekričal, nenadával, nechceli ma hneď vyhadzovať z domu.
Ale možno práve ten prístup, tá reakcia akú som nečakala, vyvolali vo mne výčitky svedomia.
Svoje rozhodnutie už teraz nezmením, ani nemôžem.
Môžem sa len pokúsiť využiť ho vo svoj prospech. Aj keď momentálne neviem ako a moja predstava budúcnosti...
Ja, stará zošuverená teta, robím pokladníčku v obrovskom hypermarkete za minimálnu mzdu, bývam v mikrobytíku na kraji mesta, spolubývajúcich mi robia lenivá mačka a potkan, na nočnom stolíku mám dve fotografie - obe sú už staršie - na jednej som so svojou rodinou, na druhej s niekoľkými priateľmi. Môj denný režim je naozaj jednoduchý - ráno vstať, dať si raňajky, ísť do práce, vrátiť sa domov, pozrieť si film/niečo si prečítať, dať si večeru, chvíľu snívať nad tým, aké iné by to mohlo byť a napokon zaliezť do postele a vyspať sa, aby som na druhý deň mohla tento kolobeh zase zopakovať. A v noci...
...v noci sa zase vrátiť do týchto čias a vo svojom vysnívanom svete sa chvíľu hrať na superhrdinu, ktorý nie je pre svet zbytočný...
Ale kým sa dozviem, čo so mnou reálne bude, uplynie ešte veľa rokov. Alebo sa to možno nikdy nedozviem, možno ma zajtra pri prechádzaní cez cestu zrazí čierne Porsche (Niekedy si myslím, že veľká škoda by ma nebola...)
Mám toho ešte veľa na srdci, ale to možno niekedy nabudúce.
Zatiaľ sa lúčim a prajem pekný deň. (Mimochodom, skúste dnes namiesto Valentína osláviť 80-te výročie založenia ženskej vetvy Opus Dei, 40-te výročie prvého farebného vysielania ČST, alebo 134-té výročie patentovania telefónu Alexandrom Grahamom Bellom.
P.S.: Ak máte návod, ako zistiť čo človeka baví, sem s ním.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
2
Niekedy to vyzerá akoby rodičia neboli tí, ktorí na pravdu nie sú pripravení
A čo človeka baví zistí asi až dlhodobejšou praktizáciou ...
Ale o tom, čo ťa baví vieš, aj keď určite nie o všetkom, čo by ťa mohlo baviť ...
A vo vhodnom čase by ti možno zarobilo aj predávanie zarámovaných fotiek v nejakom turistickom stredisku
A čo človeka baví zistí asi až dlhodobejšou praktizáciou ...
Ale o tom, čo ťa baví vieš, aj keď určite nie o všetkom, čo by ťa mohlo baviť ...
A vo vhodnom čase by ti možno zarobilo aj predávanie zarámovaných fotiek v nejakom turistickom stredisku
3
poznáš iba pár sposobov co clovek moze robit otvor oči prijmi sa jaka si odblokuj sa zacni sa mat rada..a pozri sa aj iným smerom...a troska sa pohraj sama so sebou..troska seba vsugeracie a bude ti fajn a na ostatných kašli...
5
Keď to budeš brať z globálneho hľadiska, tak sa naozaj môžeš považovať za zbytočnú, lebo no, z takéhoto uhlu pohľadu by väčšiny z nás nebola škoda.
Inak, ten opis by dokázal sedieť aj pre na prvý pohľad napĺňajúce zamestnanie, nie len na nejakú tetu z Billy (asi by som nemala deptať, čo? )
A moja rada znie, že podobne, ako možnosť nájsť si partnera nekončí 18kou, tak profesný život nekončí po prvej neurobenej škole.
Inak, ten opis by dokázal sedieť aj pre na prvý pohľad napĺňajúce zamestnanie, nie len na nejakú tetu z Billy (asi by som nemala deptať, čo? )
A moja rada znie, že podobne, ako možnosť nájsť si partnera nekončí 18kou, tak profesný život nekončí po prvej neurobenej škole.
6
ja si väčšinou uvedomujem, čo by som chcela robiť, ked robím niečo, čo robiť nechcem a čo ma nebaví a trpím pri tom
7
Nechcem skončiť ako satrý zatrpknutý chlap kdesi v malom bytíku. Oveľa viac šťastný by som dokázal byť ako bezdomovec... A to nepreháňam stereotyp je pre mňa smrteľná choroba... Inak pekné velmi
8
Trošku viac optimizmu by to chcelo a hneď by sa ti svet zdal krajší.
Tak si sa vykašlala na školu, ktorá ťa nebavila, a? Skúsila si, nevyšlo to. Ale to neznamená, že už nikdy nedostaneš druhú šancu, že si stratila nárok na šťastie, ani to, že celý život prežiješ v nudnom stereotype, v práci za minimálnu mzdu.
Nepoviem, keby máš 50, ale v 20...
Tiež som nevedela, čo chcem (vlastne neviem to ani dnes, a celkovo si myslim, že v 20 to vie málokto). Odišla som po strednej do zahraničia, kde som robila podradnú prácu a dalo mi to veľa... Určite viac, ako výška, ktorá by ma nebavila...
Viem, iné je o tom pisať a iné prežívať. Ale napriek tomu, aspoň budem držať palce, aby si čím skôr našla niečo (niekoho), čo (kto) dá tvojmu životu zmysel
Tak si sa vykašlala na školu, ktorá ťa nebavila, a? Skúsila si, nevyšlo to. Ale to neznamená, že už nikdy nedostaneš druhú šancu, že si stratila nárok na šťastie, ani to, že celý život prežiješ v nudnom stereotype, v práci za minimálnu mzdu.
Nepoviem, keby máš 50, ale v 20...
Tiež som nevedela, čo chcem (vlastne neviem to ani dnes, a celkovo si myslim, že v 20 to vie málokto). Odišla som po strednej do zahraničia, kde som robila podradnú prácu a dalo mi to veľa... Určite viac, ako výška, ktorá by ma nebavila...
Viem, iné je o tom pisať a iné prežívať. Ale napriek tomu, aspoň budem držať palce, aby si čím skôr našla niečo (niekoho), čo (kto) dá tvojmu životu zmysel
9
som tak rada, ze pises znova. a vsak budes mat viac skusenosti!
to je cenna zalezitost, naaahodou
to je cenna zalezitost, naaahodou
10
V zivote su aj krajsie okamziky ako prave pises! NAVO pis o najkrajsich veciach ktore sa ti staly, ved je ich urcite dost, a na tie zle rychlo zabudnite!!!
11
skusenosti su vzacne neber to tak ciernobielo... rozhodne su vzacnejsie ako cierne porsche
Napíš svoj komentár
Takto ti iba môžem držať palce, nech sa máš v živote dobre