Prečo však píšem tak neskoro?
Namiesto cvičenia som dnes bola na roli a zbierala fazuľu. Veď už aj bol čas. V tom mi zvoní telefón. Sesternica, ktorá mi už dlho nevolala a netušila som čo chce. Zodvihla som a prišiel návrh, či ideme na bicykel.
V mojej hlave: "Nie, už je veľa hodín a ani sa mi nejako nechce. Nestihnem Riška, už ho potom neuvidím, keďže nie je na stiahnutie. Vôbec sa mi nechce a mám depresiu, naozaj na toto nemám náladu. Ráno idem do práce."
Moja reálna odpoveď: "Jasné, môžeme ísť, pozrieť Riška a ideme."
A tak prišla po mňa naložili sme bicykle a odišli sme. Už dávno som sa necítila tak dobre. Zrelaxovala som, zacvičila som si a je mi lepšie. Cítim sa spokojná. Opäť sa cítim ako žena, ktorá začala Nový život.
"Nebojte sa rizika. Keď to vyjde, budete šťastnejší, keď to nevyjde, budete múdrejší."
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
bo veľké sny často končia v pády potupné
najťažšie je vydržať, robiť krok za krokom stále
až po čase sa obzrieť, že prejdené už boli diale
tak držím palec, päsť a vieru
nech dokončíš svoju cestu celú