Vyrazili sme o ôsmej ráno. Tento krát som so sebou brala susedu, jej mamu a moju mamu. Po ceste sme sa zastavili na pumpe a približne za hodinku sme sa nachádzali na mieste.
Hneď pod kláštorom sa nachádza veľké bezplatné parkovisko a pár bufetov, kde si môžte dať kofolu, oštiepok alebo langoš. Vedľa vedie cyklistická trať. Už takto zrána tam bolo dosť cyklistov, no na parkovisku sme boli asi tretie auto, ktoré dorazilo.
Ku kláštoru je to len malý kúsok i keď do kopca. Po ceste sa nachádza Opatovská jaskyňa, do ktorej som sa však nedostala, lebo pre moje momentálne "pokazené" kolená by bolo príliš vyložiť nohu tak vysoko aby som sa mohla zaprieť a vyskočiť hore i keď ma to veľmi mrzí. Určite sa tam raz k nej vrátim.
Kláštor je možné navštíviť až o desiatej a tak si sadneme na lavičku a čakáme. Vtom ma napadlo, že moje rúško zostalo v aute a že ho musím mať so sebou a tak mi nezostávalo nič iné, len ísť naspäť poň. Prešla som sa teda dva krát. O desiatej prišli dve panie, ktoré nás pustili dnu.
Nasledoval výklad o Benediktínoch, sv. Svoradovi, sv. Benediktovi a ich živote o Jezuitoch a jaskyni v ktorej žili. Popísala nám kde v kláštore sa čo presne nachádzalo. Mohli sme vidieť aj odtlačok po komíne, ktorý viedol z kuchyne alebo starú zvonicu.
Kvôli archeologickému výskumu, sme nemohli ísť za stenu a kvôli korone zasa nemohla ísť pani s nami ale presne nám popísala kadiaľ sa máme pohybovať a ako sa kde dostaneme, čo sa kde nachádza a čo to znamená a tak vchádzame do jaskyne, kde pri vchode stojí drevená socha sv. Benedikta.
Pred nami sa otvára krásne miesto, ktoré osvetľujú malé svetielka pripojené na strope. Dáme sa doprava. Na konci krátkej chodby sa nachádza ďalšia socha. Nad malým lampášom sa nachádza odtlačok ruky. Vraj je to odtlačok Benediktovej ruky, ktorého zabili zbojníci tri roky po smrti Svorada a na mieste kde sa dotkol skaly zostali odtlačky prstov.
Keď sa vrátime naspäť dostaneme sa do kaplnky. Po schodoch prídeme k veľkému betlehemu a po ceste z neho, cez vonkajšiu časť vidíme tabule s nápismi pravdepodobne vlastností rádu ako poctivosť, trpezlivosť, milosrdenstvo, chudoba a podobne.
Navštívime tiež suveníry, odkiaľ si odnášam pamätnú mincu, kľúčenku, turistickú nálepku a tiež knihu pútnických miest. Pani nám poradí náučný chodník, ktorým sa dostaneme na Malú Skalku a tak sa vyberieme po ňom.
Najskôr si prechádzame schodmi, ktoré nás dovedú k prvej náučnej tabuli. Tabúľ je celkom osem. Ceste je príjemná, nachádzame rôzne lesné plody ako trnky a drienky. Po ceste je vyhliadky na Trenčiansky hrad pri ktorom je na strome hojdačke a tak sa rozhodnem si ju vyskúšať. Po nejakej pol hodinke sa ocitáme na kalvárii Malej Skalky.
Zastavenia kalvárie sú v modernom štýle. Najviac ma prekvapil nebezpečný prechod ku kostolu, ktorý viedol cez hlavnú cestu v zákrute, na ktorej nebol ani prechod pre chodcov ani semafór, dokonca ani chodník vedúci popri ceste.
Kostol je otvorený a tak vstúpime doň a pomodlíme sa. Poobzeráme sa okolo. Hneď vedľa kostola sa nachádza pútnický dom v ktorom je dosť ľudí.
Pokračujeme po chodníku, ktorý sa ale zrazu stráca. V diaľke je však vidieť cyklistická trasa a podľa mapy sa k autu dostaneme aj po nej. Kráčame teda 500 m po asfaltovej ceste, až sa napokon dostávame naspäť k autu. Dáme si kávu, nealko pivo a odchádzame spokojný domov.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár