Som si polehoval, keď ma ktosi vytiahol, strčil do malej a úzkej krabice a trmácal sa so mnou. Bál som sa a ako! Všade okolo mňa tma. Z času na čas som narazil na steny krabice, keď zrazu ten surovec zapálil svetlo. Som ani nič nevidel, úplne ma oslepil. Spamätal som sa až na prste nejakej ženskej. Áno ženskej, mal som pocit, že ma dusí, že každú chvíľku puknem. Taký tučný prst sa cezomňa prepchal. To boli moje najhoršie časy. Ale jedno musím uznať, starala sa o mňa kvalitne. Každý mesiac som mal špeciálny kúpeľ a deň čo deň ma leštila. Ó to bolo. A mala ešte i veľmi milú vnučku. Tá hoc nebola taká čistotná ako ona, neustále mala zababrané ruky, nikdy som radšej nechcel vedieť od čoho, ale vedela, čo mám rád. Stále ma škrabkala po brušku.
Jedného dňa, keď už stará vlastníčka ma už nedávala ani z prstu na noc dole a asi tak po dvoch týždňoch som začal mať viac priestoru. Myslel som, že drží diétu. Stiahla ma zo svojho prstu. Tak náhle, tak smutne až som sa chcel brániť a ostať na svojom mieste. Strhla ma. Zovrela v dlani. Cítil som také studené teplo. Vtisla ma do rúk svojej vnučky, padali na mňa teplé slzy. Bolo to tak srdcervúce a to som si myslel, že nikdy niečo také ja nemôžem cítiť.
Odvtedy ma nosila vnučka na retiazke, lebo som jej padal zo všetkých prstov. Prvé roky som sa len tak pohupoval na jej krku a potom keď vyrástla, našiel som si miesto na jej prstenníku. To boli prsty. Dlhé, štíhle a tá hebká pokožka. A stále ma škrabkala. Z malej vnučky sa stala dáma. Začala sa o mňa príkladne starať ako jej starká. Pri nej som zažíval žiaru reflektorov, bol som často na premiérach jej filmov. Stále som bol na ňu taký pyšný. Všade ma nosila, ukazovala priateľom, fotili ma, bol som i na titulnej stránke! To bolo...
No prišla malá aféra. Stratila ma v byte, to vám bol teda palác, ja by som sa stratil už pri vchode. Našla ma manželka jej milenca. Ma tak s roztrasenými rukami vyťahovala spod vankúša až som sa bál, že ma poškriabe. Zas som bol na titulnej stránke. Radšej by som sa bol od hanby prepadol a nie fotografom pózoval.
Moja pani začala mať problémy. Peniažky sa len tak míňali a bolo takmer na dennom poriadku, že mizli ako rosa po ráne. Začala predávať svoje šperky. A tu už boli moje dni sčítané. Mňa sa tak nechcela vzdať a nakoniec musela. A teraz tu sedím, čakám kedy si po mňa príde. Snáď nezabudla, že tá záložňa je na rohu tretej. Nechcem aby si ma niekto iný vzal. Už by sa tak vzorovo o mňa asi nikto nestaral.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hellium
26. 1.januára 2008 11:04
zaujímavé... mala by som si vyčistiť prstene Vraj je na to dobrá zubná pasta z LIDLU :p
Napíš svoj komentár