Osobné útržky bez hanby 4: Chlapec zaspal...

Kohelet píše:

"Všetky bytosti sú podrobené ustávaniu - vyrozprávať to nevládze nik.
Oko sa nenasycuje videním, ucho sa nenapĺňa počúvaním."

Táto udalosť ma zasiahla, hoci som ho nepoznal osobne. Mal asi 16 rokov. V tom veku som sa ešte venoval hokejbalu a futbalu či cyklistike. A hľadal som dievča, ktoré by som mohol milovať. Lepšie povedané dievča, do ktorého by som mohol byť zaľúbený. Dnes som rád, že som také dievča nespoznal. Skončilo by sa to pri zaľúbení a jej slzách. Lebo trvalo roky kým som skutočne pochopil, že láska, ktorá živý vzťah dvoch ľudí, nie je len pocitom. Je to hľadanie šťastia toho druhého. Je to pohľad tým istým smerom. Je to modlitba. Nie som ja, tým absolútnym cieľom šťastia pre ňu. Nespravím ju absolútne šťastnou ja. Ale spraví ju šťastnou to, čo ju napĺňa. To, kým vo svojej podstate je. A to je podstatné. Teda nezaspával som.
Ale, aby som sa vrátil. Vraj to bol "komik". Priatelia ho mali radi. Jednoducho sa už tak unavil, že až zaspal. Aj moja babička nedávno zaspala. Odvtedy som pochopil toto. Ľudia zaspávajú, aby prišli na lepšie miesto práve v tom okamihu, kedy by mi už hrozilo, že nebudú schopní nájsť cestu k tomuto miestu. Lebo nie všade sa spí pohodlne. Nepatríme všade. Každý máme to svoje miesto.
A tak mi tento chlapec otvoril oči. Práve teraz, keď som sa konečne rozhodol. Ponáhľať sa rýchlosťou tohto sveta. Iste, môžem si to nevšímať. Povedať si, že každý deň či noc sa vo svete niekto unaví a zaspáva.
Cítim, že rád by som zabudol na to, čo mi tento chlapec, svojím spánkom pokoja pripomenul. No nikdy som sa nesnažil dávať prednosť klamstvu. Tak nebudem klamať ani sám sebe.
Zase rozdám tu, čo mám. Pokorím sa, nie pred svetom ale pred Počiatkom. A otvorím dokorán bránu. Znova si zašpiním kolená. Ruky oderiem. Aj pre Teba priateľu. A na posilu sa napijem z Prameňa radosti. Veď čo mám na sebe a v sebe, čo by som nedostal? Raz to všetko vrátim. Tak to je. Otvorené, zašpinené, odrané...
Naplnený čistotou zvnútra, nechám svetu odev, ktorý mu patrí a svoje čisté vnútro vrátim svojmu Počiatku.
Dovtedy z toho budem mať radosť a budem vďačný, že mi niekto koho ani nepoznám, dokázal niečo také dôležité pripomenúť. Práve keď sa ponáhľam rýchlosťou tohto sveta.

Pio z Pietrelciny píše:

"Videli ste už niekedy zrelé obilné pole? Všimnite si, ako sú niektoré klasy navonok veľké a plné. Iné sa však skláňajú k zemi. Skúste odtrhnúť tie veľké, najmárnivejšie a zistíte, že sú prázdne. Ak však odtrhnete tie najnižšie sklonené, najpokornejšie, nájdete v nich plno zrna. Z tohto môžeme urobiť záver, že márnivosť je prázdna."

 Denník

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu