Nie som z tých ľudí, čo píše alebo rozpráva o svojich pocitoch a problémoch celému svetu. V poslednej dobe
ale uvažujem nad tým, či je správne "tajiť" v podstate veci, ktoré sú súčasťou bežného života úplne normálneho človeka.
Hmmmm, alebo nenormálneho?
Na to aby som sa na to odvážila, ma prinútili určité okolnosti, ktoré sa stali v posledných dňoch, a ktoré boli dúfam vyvrcholením
všetkých mojich problémov.
Ľudia v mojom okolí si myslia, aká som úžasná, ževraj som pekná, mám prácu, mala som vynikajúcu školu, obklopujú ma chalani
a že v podstate sa mám dobre. Len jeden človek si všimol že to tak nie je. Môj najlepší kamarát. Raz ku mne prišiel a mi hovorí: "Máš
smutné oči. Prečo?". Chvíľku som zostala na neho pozerať a povedala som mu o problémoch, o ktorých aj tak už vedel.
Mám 21rokov a urobila som v živote veľa chýb. Aj keď to možno vyznie smiešne, veď v podstate som ešte mladý človek, ale je to
pravda. Každý je strojcom svojho šťastia.
Také tri roky dozadu su toho dôkazom. Nový kamaráti, "dospelosť" v podobe 18tych narodenín, žúry, týždňové lásky..
......a veď to poznáte.
Hej, človek v mladom veku si má užívať, kým neni neskoro. A preto sa pýtam: "Užívala som si ja vtedy?" Možno áno, vtedy
som to tak cítila. Ale teraz? Keď sa obzriem dozadu, prekvapuje ma koľko som si toho ja vytrpela a čudujem sa že som z toho neni
ešte na psychiatrii. Pravda, záleží aj na psychike človeka.
Ohováranie, ponižovanie, klamstvá,......nešťastie v láske, a podobné veci sa znášajú dosť ťažko. A pravdu povediac aj som ich
znášala. Nejeden krát som som sa skoro rozplakala....ale čo, ja hlúpa naivka, pokračovala som ďalej. Ale...........
Až vtedy si ostatní uvedomili, aká v skutočnosti som. Vtedy, keď som so zdvihnutou hlavou kráčala vpred, a iba som sa
pousmiala nad chabými poznámkami.
Dnes viem že život nie je len o tom, či dobre vyzerám, s kým sa kamarátim, čo počúvam.... a podobne... je úplne o niečom inom.
"Neúspech nás učí, že porážka sa dá prežiť. Neuspieť nieje hanba. Hanba je báť sa vstať a skúsiť to znova."

 Úvaha
Komentuj
 fotka
m1k3  18. 4. 2008 14:31
Parada, na tieto pravdy niektori pridu az ovela neskor a niektori na to nepridu nikdy.

Niektrori maju v profiloch vyroky:

Nie som povinna byt taka, ako vy chcete.

Alebo: nikto sa ma nepytal ci sa xem narodit tak mmi nehovorte ako sa mam spravat.

Bud sama sebou aminimalne ludom ktorym doverujes ukaz aka v skutocnosti si. Urcite to ocenia, aj ked to na vonok mozno vzdy nedaju, alebo ich prava reakcia bude opacna.



Prekrasny vikend, uzi si ho
 fotka
grietusha  18. 4. 2008 19:19
ako som sľúbila, prečítala som



a v podstate súhlasím s M1k3-om...
Napíš svoj komentár