Nie som z tých ľudí, čo píše alebo rozpráva o svojich pocitoch a problémoch celému svetu. V poslednej dobe
ale uvažujem nad tým, či je správne "tajiť" v podstate veci, ktoré sú súčasťou bežného života úplne normálneho človeka.
Hmmmm, alebo nenormálneho?
Na to aby som sa na to odvážila, ma prinútili určité okolnosti, ktoré sa stali v posledných dňoch, a ktoré boli dúfam vyvrcholením
všetkých mojich problémov.
Ľudia v mojom okolí si myslia, aká som úžasná, ževraj som pekná, mám prácu, mala som vynikajúcu školu, obklopujú ma chalani
a že v podstate sa mám dobre. Len jeden človek si všimol že to tak nie je. Môj najlepší kamarát. Raz ku mne prišiel a mi hovorí: "Máš
smutné oči. Prečo?". Chvíľku som zostala na neho pozerať a povedala som mu o problémoch, o ktorých aj tak už vedel.
Mám 21rokov a urobila som v živote veľa chýb. Aj keď to možno vyznie smiešne, veď v podstate som ešte mladý človek, ale je to
pravda. Každý je strojcom svojho šťastia.
Také tri roky dozadu su toho dôkazom. Nový kamaráti, "dospelosť" v podobe 18tych narodenín, žúry, týždňové lásky..
......a veď to poznáte.
Hej, človek v mladom veku si má užívať, kým neni neskoro. A preto sa pýtam: "Užívala som si ja vtedy?" Možno áno, vtedy
som to tak cítila. Ale teraz? Keď sa obzriem dozadu, prekvapuje ma koľko som si toho ja vytrpela a čudujem sa že som z toho neni
ešte na psychiatrii. Pravda, záleží aj na psychike človeka.
Ohováranie, ponižovanie, klamstvá,......nešťastie v láske, a podobné veci sa znášajú dosť ťažko. A pravdu povediac aj som ich
znášala. Nejeden krát som som sa skoro rozplakala....ale čo, ja hlúpa naivka, pokračovala som ďalej. Ale...........
Až vtedy si ostatní uvedomili, aká v skutočnosti som. Vtedy, keď som so zdvihnutou hlavou kráčala vpred, a iba som sa
pousmiala nad chabými poznámkami.
Dnes viem že život nie je len o tom, či dobre vyzerám, s kým sa kamarátim, čo počúvam.... a podobne... je úplne o niečom inom.
"Neúspech nás učí, že porážka sa dá prežiť. Neuspieť nieje hanba. Hanba je báť sa vstať a skúsiť to znova."
Parada, na tieto pravdy niektori pridu az ovela neskor a niektori na to nepridu nikdy.
Niektrori maju v profiloch vyroky:
Nie som povinna byt taka, ako vy chcete.
Alebo: nikto sa ma nepytal ci sa xem narodit tak mmi nehovorte ako sa mam spravat.
Bud sama sebou aminimalne ludom ktorym doverujes ukaz aka v skutocnosti si. Urcite to ocenia, aj ked to na vonok mozno vzdy nedaju, alebo ich prava reakcia bude opacna.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Niektrori maju v profiloch vyroky:
Nie som povinna byt taka, ako vy chcete.
Alebo: nikto sa ma nepytal ci sa xem narodit tak mmi nehovorte ako sa mam spravat.
Bud sama sebou aminimalne ludom ktorym doverujes ukaz aka v skutocnosti si. Urcite to ocenia, aj ked to na vonok mozno vzdy nedaju, alebo ich prava reakcia bude opacna.
Prekrasny vikend, uzi si ho